Ženské osobnosti Nitry: Zvládli to, čo niektorí považovali za nemožné

Inšpiratívne príbehy žien, ktoré žili, pôsobili a zomreli v Nitre. Každá sa venovala niečomu inému, no jedno mali spoločné, nevzdali sa napriek nepriazni osudu.

Lucia Šútorová
Ilustračný obrázok k článku Ženské osobnosti Nitry: Zvládli to, čo niektorí považovali za nemožné
Zdroj: TASR

Anna Neugebauerová – Do smrti viedla manželovu tlačiareň

V marci 1838 zriadil Jozef Neugebauer, zásluhou biskupa Jozefa Wuruma, prvú nitriansku tlačiareň. Po jeho smrti ju v roku 1857 prevzal jeho syn Eduard, ktorý zároveň tlačiareň zmodernizoval. Za manželku si zobral o 6 rokov staršiu rodáčku z Nitry Annu rodenú Červeňanskú. Po čase nadobudol v Hornom meste rodinný dom, kde presťahoval aj svoju tlačiareň. Tlačil v nej svoje knihy, noviny a rôzne tlačoviny v slovenčine, latinčine, nemčine aj v maďarčine.

Zomrel v mladom veku ako 39-ročný na infarkt. Ich spoločný syn Ferdinand mal vtedy 13 rokov. Po smrti manžela tlačiareň nezanikla, práve naopak. Úlohy kníhtlačiarky sa zhostila jeho manželka Anna, ktorá podnik viedla od roku 1865 až do svojej smrti. Pod jej vedením sa vyučili ďalší kníhtlačiari, ktorí šírili remeslo ďalej. Anna Neugebauerová sa narodila 23. marca 1820. Do svojej smrti 14. júna 1877 viedla tlačiareň v Nitre.

Alica Sauberová-Nitrayová – bombardovanie ju takmer pripravilo o ruky

Verejnosť ju familiárne prezývala, teta Alica. Vyrastala v hudobne založenej rodine, ku klavíru ju priviedla jej matka. Od deviatich rokov Alica navštevovala hudobnú školu v Nitre, kde sa zdokonaľovala v hre na klavír. „Už v tom čase hudobný pedagóg objavil v nej obrovský talent, o ktorom s potešením referoval aj rodičom. A tak po absolvovaní gymnázia v Trnave viedli Alicine kroky do Bratislavy na Štátne konzervatórium, kde študovala hru na klavír u pani prof. Anny Kafendovej. Už počas školy mala príležitosť hrať aj v rozhlase,“ uvádza mesto Nitra na svojej stránke.

Po štúdiu učila desať rokov v nitrianskej hudobnej škole. Tak ako mnohým ďalším, aj jej život výrazne ovplyvnilo bombardovanie Nitry v roku 1945, pri ktorom vtedy mladá klaviristka utŕžila zranenie na rukách, čo ju na niekoľko rokov vyradilo z hudobných pódií. Opäť začala učiť v roku 1954 a na koncertné pódiá sa vrátila po vyše 10-tich rokoch v roku 1956. Venovala sa 120-člennému dievčenskému speváckemu zboru PF, podieľala sa na vzniku Spevokolu nitrianskych učiteľov. „Prvé odborné hudobné vzdelanie od nej dostávali aj niektorí hudobní teoretici a praktici, ako hudobný skladateľ Jozef Malovec, muzikologička Etela Čárska, pedagóg bratislavského konzervatória Tibor Ghillany a iní,“ píše sa na stránke mesta Nitra.

Aktívne hrávala v rozhlase i v televízii. „Pri živých koncertoch prezentovala hlavne nitrianskych rodákov, Rosinského, Urbanca, Malovca. Do roku 1992 absolvovala 762 koncertov, naposledy sa verejnosti predstavila v roku 1993 na koncerte pedagógov,“ dodáva mestský web. Zomrela v roku 1996 v Nitre.

Marína Čeretková-Gállová – 7 rokov zákazu publikovať

Marína Čeretková-Gállová sa narodila 26. septembra 1931 v Zbehoch. V roku 1950 nastúpila na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského (FF UK) v Bratislave, odbor slovenčina – dejepis. O rok neskôr však bola ako „nábožensky nevyrovnaná dcéra arizátora“ preradená do výroby. V roku 1953 sa ako „očistená a prevychovaná“ vrátila na FF UK v Bratislave. Začala písať poviedky a malé literárne žánre, realizovala sa ako recitátorka umeleckej literatúry.

Po ukončení vysokoškolského štúdia sa zamestnala v Československom rozhlase v Košiciach ako redaktorka literárno-dramatickej redakcie. Tu začala písať rozhlasové pásma i dramatické diela. Debutovala knihou noviel Koniec líšky (1962), po ktorej nasledovalo do roku 1970 ďalších šesť prozaických diel.

V atmosfére roku 1968 sa angažovala vo všetkých sférach života. Pôsobila ako tajomníčka Východoslovenskej odbočky Zväzu slovenských spisovateľov, bola redaktorkou literárnej redakcie a externou šéfredaktorkou kultúrno-spoločenského časopisu Realita. Po dramatickom závere 68. roku neprešla ako nestraníčka previerkami a v závere roku 1970 musela rozhlas opustiť. Publikačné možnosti jej po siedmich rokoch zákazu publikovať pomohol vytvoriť riaditeľ vydavateľstva Slovenský spisovateľ Vojtech Mihálik. Takto vyšiel román Jednooký (1978). Počas 20 rokov sa jej podarilo vydať iba štyri epické diela. Ako takmer 60-ročná vydala ďalších šesť epických diel. Zomrela 22. októbra 2017 vo veku 86 rokov.

Zdroj: Dnes24.sk

Odporúčame