Kaštieľ ukrýva nejednu zaujímavosť: Na Slovensku stojí aj jeho verné dvojča
Každý správny obyvateľ by mal poznať svoje mesto. Najmä všetky zaujímavosti s ním späté. Veľa toho ponúka aj budova dnešného archívu.
V Šali sa nachádza pamiatka, na ktorú môžu byť obyvatelia mesta právom hrdí. Kedysi dávno opevnený kláštor, ktorý sa musel v minulosti brániť nepriateľom, dnes je z neho štátny archív.
Vodný hrad
Podľa zápiskov Františka Pátka v Kronike mesta Šaľa sa mesto Šaľa po prvý raz spomína v listine z roku 1251. V tom čase ju vraj kráľ Belo IV. daroval premonštrátom, ktorí sa v našom meste usadili.
Keďže väčšina slovenských hradov stála na neprístupných miestach, podobne si aj oni zaumienili, že si podobne vybudujú kláštor. Ten vznikol pravdepodobne na mieste bývalého vodného hradu.
Bol dôkladne opevnený a obkolesený riekou Váh.
I keď podľa kronikára neodolal vpádom a plieneniu, v schátranej podobe sa zachoval až do konca 16. storočia. Neskôr začali plány na výstavbu jezuitského kolégia. Jeho základný kameň položili v roku 1604. Budova slúžila aj na obranu proti nepriateľom.
Sklápací most
„Boli pristavané stráže-pozorovacie bašty, pričom z priečelného traktu kašteľa štvorhranná veža nad vrcholom slúžila za strelnicu. Nepravidelne uzavretý kaštieľ bol obohatený hlbokou priekopou, do ktorej prúdila voda z mŕtveho ramena Váhu. Vchod do kaštieľa umožňoval podjazd, pravdepodobne so sklápacím mostíkom,“ približuje zápis z kroniky z roku 1945.
Keď sa už nebolo treba brániť proti nepriateľom, vojenská pevnosť bola opäť čiastočne prestavaná v roku 1729. Historické fakty dokazujú, že šaliansky kaštieľ je vernou kópiou renesančného zámku v Bytči, ktorý patril Thurzovcom.
Pri ukladaní vodovodného potrubia, pre potreby meštianskej školy (dnešného gymnázia) v roku 1947, našli robotníci pri kaštieli v približne 3-metrovej hĺbke viacero úlomkov z nepálenej tehly.
Podľa Františka Patka „vo vzdialenosti 20–25 m na juhozápad od kaštieľa robotníci narazili na súvislé základy polkruhovej apsidy ako aj samotnej kostolnej lode, na ktorých zrejme svojho času stál kostol. Nie je vylúčené, že kruhová apsida patrila drevenému kostolíku, ktorý dal postaviť nitriansky knieža Pribina.“
Sídlisko
Okolo kaštieľa sa našlo aj niekoľko spálených ľudských kostier v dvoch vrstvách nad sebou. Nechýbali ani popolnice, ktoré podľa historického zápisu deklarujú, že Šaľa bola osídlená minimálne od príchodu Slovanov. Historické artefakty dokazujú, že priestranstvo medzi dnešným kaštieľom, amfiteátrom a gymnáziom, bolo prvým miestnym sídliskom.
To, že historickú pamiatku je potrebné uchovávať pre budúce generácie, si myslel i František Patek. Potvrdil, že tento kaštieľ odolal viacerým nástrahám i vpádom nepriateľov a nestratil svoj význam vo feudalizme, socializme a ani v súčasnosti.
V prospech
Ako vo svojich zápisoch uvádza: "Jeho nová funkcia v terajšej spoločnosti dáva nám v nových podmienkach nebývalú možnosť využiť ho v prospech všetkých pracujúcich nášho mesta a súčasne nám takmer prikazuje zachovať ho pre budúce generácie, ktoré nám za to raz budú povďačné. Ako kronikár mesta Šaľa pevne verím, čo nezničila ruka Tatárov a Turkov, nezničí ani ruka rodoľudov svojho mesta.“
Dnes objekt patrí ku klenotom mesta, kde sídli Štátny archív Nitra, pracovisko Archív Šaľa. Na jeho čele stojí vedúci Jozef Meliš. Spolu s kolegami poskytujú obyvateľom archivárske služby aj zaujímavé aktivity pre mládež a dospelých.
Foto: ilustračné
Ďalšie zaujímavé informácie a aktuálne správy z celého Slovenska si môžete zabezpečiť sledovaním Dnes24 a Facebooku.
