Najväčšie objavené mesto v Európe ležalo vo Vrábľoch: Má byť národnou pamiatkou
Opevnené sídlisko vo Vrábľoch v okrese Nitra chcú vyhlásiť za národnú kultúrnu pamiatku. Nachádza sa tam najväčšia sídlisková aglomerácia nielen na Slovensku, ale v celej Európe.
Osada zo staršej doby bronzovej, ktorú archeológovia objavili v lokalite Fidvár – Zemný hrad pri Vrábľoch, by sa mala stať národnou kultúrnou pamiatkou. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky začal správne konanie vo veci vyhlásenia opevneného sídliska vo Vrábľoch v okrese Nitra za národnú kultúrnu pamiatku. Podklad na vyhlásenie vypracoval Pamiatkový úrad SR v spolupráci s Archeologickým ústavom Slovenskej akadémie vied Nitra a Katedrou archeológie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave z vlastného podnetu.
Najväčšia sídlisková aglomerácia
Archeologický výskum z roku 2007 preukázal, že v lokalite Fidvár sa nachádza najväčšia sídlisková aglomerácia nielen na Slovensku, ale v celej Európe z obdobia staršej doby bronzovej. „V Európe sa našli podobné osady, ktoré v istom momente obývalo zhruba sto ľudí. V opevnenom areáli na Fidvári sme zistili vyše 160 pôdorysov obydlí. V istom momente tam žilo až tisíc obyvateľov, čo je mimoriadne veľká koncentrácia obyvateľstva,“ povedal vedúci výskumu Jozef Bátora.
Datovanie lokality
Obydlia boli usporiadané radiálne, vo viacerých radoch, pozdĺž kruhového opevnenia. Ich datovanie rádiokarbónovou metódou do obdobia 2100–1800 rokov pred n. l. ukázalo, že ide o protourbánnu architektúru a zástavbu až o tri storočia staršiu, ako bolo známe z predchádzajúcich výskumov, zdôraznil Bátora.
Opevnená priekopami
Akropola s rozlohou 1,2 hektára bola opevnená troma priekopami. Archeológovia objavili okolo nej aj podstatne väčšiu neopevnenú časť, ktorá má rozlohu viac ako 15 hektárov. V opevnenej časti žila vyššia spoločenská vrstva, na čo poukazuje použitie kameňa pri stavbe domov i drevené podlahy. K elite patrili aj remeselníci zaoberajúci sa spracovaním farebných kovov a výrobkov z nich.
Obydlia nižších vrstiev
V neopevnenom hospodárskom zázemí sídliska žila stredná a najnižšia vrstva. K strednej vrstve patrili ďalší remeselníci, najnižšiu a zároveň najpočetnejšiu vrstvu tvorili ľudia zaoberajúci sa poľnohospodárstvom a chovom dobytka. Obydlia nižších vrstiev boli konštruované z prútia, hliny a dlážka bola z udupanej zeme. Podľa Bátoru svedčí tento objav o diferenciácii spoločnosti, prvýkrát zachytený v takejto miere v priestore sídliska zo staršej doby bronzovej. Osada pravdepodobne zanikla v dôsledku požiaru.
Foto: ilustračné
