TOP 5 dedín v okolí Nitry: TAKTO prišli k svojim historickým názvom

Veľké Zálužie

Pod názvami Wylak, Wylok i Ujlak bola v prvých písomných záznamoch spomínaná dnešná obec Veľké Zálužie, ležiaca približne 11 kilometrov od Nitry. Historický názov Ujlak vznikol v 13. storočí z maďarských slov új‑nový a lak‑sídlo, čo značilo, že obec bola znovu založená po spustošení Tatármi.

Obec v stredoveku patrila viacerým zemepánom. Medzi prvými sa spomína veľmožský rod Abovcov, podľa nich obci v 17. storočí prischlo aj neoficiálne pomenovanie Abovský Ujlak, aby sa odlíšila obec od ostatných Ujlakov v Uhorsku.

Zaujímavosťou je, že dnešný názov Veľké Zálužie vznikol v roku 1948 ako novotvar, ktorý nemá historický základ a podľa historika a autora monografie o obci Petra Keresteša sa medzi obyvateľmi nikdy nepoužíval.

Lehota

Obec založil v roku 1303 Aba z rodu Hunt-Poznan pochádzajúci z Abovskej vetvy z Krásnej nad Hornádom pri Košiciach, ktorý sa pričinil aj o obnovenie usadlosti nad spáleným Titváňom a nazval ju Újlakom. Obec niesla kedysi aj názov Aba Lehota. Jej okolie tvoril súvislý lesný porast, ktorý však v záujme vtedajších panovníkov vyklčovali, aby sa pôda mohla využívať pre roľníctvo. Ako uvádza stránka obce Lehota, obyvateľom, ktorí vykonávali tieto práce, bola udelená výnimka z daní, ktorá trvala 10 až 15 rokov. Doba trvania výnimky sa nazývala lehota a odtiaľ vznikol názov obce.

Kolíňany

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1113 pod názvom Colin. Podľa obecnej stránky Kolíňan sa vedie o pôvode názvu obce niekoľko teórií, z ktorých najpravdepodob­nejšia tvrdí, že názov obce Kolíňany (maď. Kolon) je odvodené od priezviska sikulského rytiera Kolon András. Ďalšie informácie hovoria o tom, že kolíňanskí predkovia pochádzali z kmeňa Sikulov. „Úlohou tohto kmeňa bolo chrániť lúky a pasienky pod vrchom Žibrica pred vstupom do Nitrianskej kotliny,“ uvádza stránka obce Kolíňany.

Cabaj-Čápor

Názov Cabaj sa odvádza od ľudového pomenovania šantivého, dobiedzavého chlapčiska. Je možné, že obyvatelia pôvodnej slovienskej osady často dobiedzali do cestujúcich. Možno žil v pôvodnej osade nejaký široko-ďaleko známy dobiedzač či zbojník. Možno to však nebol zbojník, ale hrdina, ktorý sa smelo staval proti tým, čo si chceli podmaniť, zotročiť jeho osadu.

Čápor už na prvý pohľad súvisí so slovom čapnúť. Čapor bol pastiersky bič s krátkou rukoväťou. Iní dávajú tento názov do súvisu so starým (dnes už mŕtvym) slovom čapur, ktorým kedysi naši predkovia označovali klčoviská. Obidve základné slová však dokazujú, že Čaporčania boli oddávna pastiermi a roľníkmi, ktorí si zem pre svoju obživu získavali aj klčovaním okolitých hájov. A tých je v tomto kraji veľa.

Mojmírovce

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156. Medzi pôvodné názvy obce patria Ylmer (1156), Ilmur (1275), terra Illmer castri Zolgagyeriensis (1277), Urmín (1808) a až od roku 1948 Mojmírovce. Obec patrila totiž najprv zemianskemu rodu Ilmer – Ürmenyiovcov.

Prvý názov Ilmyr mal byť odvodený od slova brest či brestových lesov, ktoré v obci rástli. „V staroslovi­enčine znamenal Ilm brest a myr obec alebo svet (brestový svet). Podľa neho sa usudzuje, že obyvatelia sa zaoberali ťažbou a spracovaním brestu,“ uvádza stránka urmin.

Foto: ilustračné