Pozor na infikované kliešte: ZOZNAM nebezpečných miest v Nitre a okolí!
Sezóna kliešťov sa začala. Pozrite sa kde v Nitre a okolí sa nachádzajú prírodné ohniská kliešťovej encefalitídy.
Teplé počasie prebúdza v prírode kliešte. Ich výskyt je typický najmä pre obdobie od apríla do októbra. Nachádzajú sa na celom Slovensku. Nie všetky sú nosičom vírusu.
Úrad verejného zdravotníctva SR zverejnil zoznam prírodných ohnísk klieštovej encefalitídy na Slovensku. Aj v okolí Nitry sa nachádzajú lokality, kde je vyššie riziko, že sa na vás prisaje infikovaný kliešť.
Medzi tieto územia patrí oblasť Tribečského pohoria, ktorého južné svahy tvoria zoborské hory tiahnuce sa severovýchodným smerom od Nitry cez Podhorany, Lefantovce, Čakajovce, Nitrianske Hrnčiarovce, Pohranice, Kolíňany, Žirany a Jelenec. Ďalej Nitrianska pahorkatina s lokálnymi lesmi v okolí mesta Nitra. Na pozore sa musia mať aj v okolitých obciach ako Lehota, Andač, Rumanová, Jarok , Báb,Veľké Zálužie, Horné a Dolné Krškany, Branč, Svätoplukovo či Mojmírovce.
Kliešte prenášajú rôzne choroby, najznámejšie sú kliešťová encefalitída a lymská borelióza. V prírode sa treba chrániť správnym odevom a použitím repelentov.
Lýmska borelióza
„Lymská borelióza sa neprejaví hneď po poštípaní. Potrebuje na to istý inkubačný čas, aby sa prejavila klinickými príznakmi, približne 14 a viac dní. V prípade, že ide o opuchy nielen v mieste vpichu, začervenané s centrálnym takzvaným výbledom, ktoré sa sťahujú a vytvárajú na rôznych častiach tela, je potrebné vyhľadať odborného lekára,“ zdôraznila Avdičová.
Ochorenie sa dá liečiť antibiotikami, no očkovať sa proti nemu nedá. Chorí v 70 percentách udávajú v anamnéze poštípanie kliešťom, ostatných 30 percent má anamnézu negatívnu, prípadne sa v nej objaví poštípanie neznámym hmyzom.
Kliešťová encefalitída
Ďalšou z chorôb je kliešťová encefalitída, čo je jedno z mála ochorení, proti ktorému sa dá očkovať. Veľmi obťažujúcim hmyzom v súčasnom dusnom a horúcom počasí sú i muchničky. „Po uštipnutí často vznikne opuch a začervenanie. Muchničky síce nevypijú veľa krvi, ale ich štípance či uhryznutia bývajú bolestivé. Miesto bodnutia nepríjemne svrbí a páli. Je to spôsobené tým, že samičky muchničiek pri cicaní krvi vstrekujú do rany nielen látky zabraňujúce zrážaniu krvi, ale i toxíny, ktoré uľahčujú prienik protizrážanlivých látok zo slín muchničiek do krvi,“ priblížila Avdičová.
Foto: ilustračné