Obec pri Nitre preslávili vzácne poklady: Navštíviť ju mal aj samotný Beethoven

Ak ste tipovali obec Alekšince, váš tip bol správny. Táto dedinka sa môže pochváliť viacerými zaujímavosťami.

Kaštieľ, v ktorom mal hrať Beethoven

Jednu z najzaujímavejších pamiatok bol kaštieľ Dezašeovcov. Nanešťastie ho postihol smutný osud. Napriek tomu, že bol zapísaný do Ústredného zoznamu kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky, dlhé roky chátral. Nakoniec to, čo z neho zostalo, preventívne zrútili.

Čo je však nesmierne zaujímavé je, že podľa niektorých indícií mohol mať v kaštieli jeden zo svojich koncertov pre rodinu Dezaše aj Ludwig van Beethoven. List, v ktorom bola spomínaná táto udalosť, vlastní jeden z miestnych rodákov. Beethoven bol počas svojho pobytu na Slovensku v kontakte s rodinou Brunšvikovcov a Dezašeovcov, jeho návštevu v kaštieli v Alekšinciach však nikto podrobnejšie neskúmal.

Alekšinský poklad

Poznatky o spoločenskom vývoji v obci poskytujú dva nevšedné nálezy mincí. Prvý alekšinský poklad objavil v apríli 1961 pri kopaní jamy pre stĺpy ohrady vo svojej záhrade miestny občan V. Urcikán. V jednej z jám našiel 54 celých strieborných mincí a päť zlomkov. V poklade boli denáre a groše Ferdinanda I. až Ferdinanda III., ktoré boli razené v Uhorsku, Rakúsku a Sedmohradsku. Najmladšie mince nesú letopočet 1655. Vo svojej dobe nemali veľkú hodnotu, takže ich pôvodným vlastníkom mohol byť miestny roľník či remeselník. Mince sú uložené vo Vlastivednom múzeu v Hlohovci.

Poklad vo vlastnej záhrade

V roku 1972 sa podarilo Jozefovi Valentovi pri obrábaní svojej záhrady nájsť ešte vzácnejší poklad. Pod zemou našiel hlinenú nádobu, v ktorej bolo uložených 70 mincí. Poklad je jedným z najcennejších nálezov mincí z obdobia novoveku, lebo obsahoval iba nemecké 2/3 toliare z rokov 1674 až 1691. Boli v ňom nielen peniaze saských panovníkov, ale aj meklenburské, anhaltské a exempláre razené v Schwarzburgu a Lübecku. Vo svojej dobe musel mať poklad hodnotu zhruba 53 uhorských toliarov, čo bola veľká suma peňazí. Je pravdepodobné, že mince patrili kupcovi alebo obchodníkovi z nemeckých krajín.

Poklad z Alekšiniec však mohol byť aj finančnou hotovosťou niektorého z miestnych šľachticov či ukrytý lup zbojníka.

Do zeme nemusel byť zakopaný len v roku 1691, pretože takéto cenné peniaze sa používali aj 30 až 50 rokov. Alekšinský poklad je uložený v Slovenskom národnom múzeu v Bratislave.

Múzeum studenej vojny pod zemou

Ďalším pokladom, a teraz nevravíme o minciach, skrytým pod povrchom je unikátne múzeum socializmu a studenej vojny, ktoré sa ukrýva sedem metrov pod zemou v obci Alekšince. Podzemný kryt proti zbraniam hromadného ničenia vznikol v rokoch 1964 až 1965 a pôvodne slúžil ako záložné utajené veliteľské centrum armád Varšavskej zmluvy stred. Občianske združenie v ňom zriadilo múzeum, ktoré funguje dodnes.

Podzemný úkryt tvorí masívny monolitný železobetónový skelet so spleťou chodieb a miestností s rôznym technologickým vybavením, ktoré je dodnes funkčné. Prvá časť expozície, ktorá bola otvorená v roku 2013, prezentuje podzemný úkryt, jeho technické vybavenie a činnosti, ktoré v ňom prebiehali počas studenej vojny. Nachádza sa v nej rádiové i školiace stredisko, telefónna ústredňa, miestnosť pre spojárov, filtračná, odmorovacia a protihluková jednotka, výstroj i výzbroj. Druhá časť expozície približuje návštevníkom prostredníctvom exponátov, informačných panelov a audiovizuálnych záznamov atmosféru a charakter studenej vojny.

Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z domova i zo sveta.

Foto: ilustračné