Výnimočné psy s úlohou pomáhať nevidiacim sa stretli v Nitre, FOTO a VIDEO
V Mestskom parku na Sihoti v Nitre sa konalo stretnutie čakateľov a držiteľov vodiacich psov. Ľudia si mohli vyskúšať súhru s vycvičeným psom.
Previesť človeka bezpečne cez cestu, nájsť voľné miesto v reštaurácii, či v určitých momentoch dokonca prevziať rozhodovanie za svojho pána, to sú iba niektoré zo schopností, ktoré musia mať vodiace psy určené pre zrakovo postihnutých ľudí. Aby pes mohol nevidiacemu človeku pomáhať, musí podľa odborníkov zvládať takmer 40 povelov.
Učí sa pes aj človek
Podľa slov odbornej riaditeľky Výcvikovej školy pre vodiace a asistenčné psy (VŠVAP) Jarmily Virágovej si pes podobne ako človek musí všetko naučené precvičovať. Preto škola každoročne organizuje sústredenie pre držiteľov vodiacich psov. Tento rok sa cvičitelia i klienti školy so svojimi psami stretli v Nitre. „Vodiaci pes nie je automatizovaný stroj, je to živá bytosť, ktorá pri svojej práci potrebuje jednoznačné pravidlá a zrozumiteľnú spätnú väzbu od svojho pána. Aj keď klient a pes väčšinou veľmi rýchlo vytvoria zohranú dvojicu, niekedy sa stane, že počas ich spoločného života si nevedomky vybudujú nejaký zlozvyk, prípadne sa vyskytnú situácie, ktoré nevedia sami vyriešiť. A práve týmto veciam sa v priebehu sústredenia intenzívne venujeme,“ vysvetlila Virágová.
Výcvik vodiaceho psa
Výcvik vodiaceho psa je podľa jej slov náročný. Zviera pri ňom musí zvládnuť množstvo povelov zameraných na vodenie, poslušnosť a na bezproblémové spolužitie. „Najťažšie je psa naučiť samostatnosti v rozhodovaní, naučiť ho doslova rozmýšľať. Vodiaci pes je operátorom, ktorý je zodpovedný za vykonanie zadaných povelov a za bezpečnosť dvojice. Môže povel splniť len vtedy, keď mu v tom nič nebráni. Ak má v smere pohybu nejakú prekážku, musí vymyslieť, ako ju bezpečne zdolať. Musí tiež odmietnuť povel vykonať, keď je to extrémne nebezpečné alebo nemožné,“ uviedla Virágová.
Používajú reč tela
Ako pripomenula, pes musí vedieť svojmu psovodovi naznačiť problém, pričom každý vodiaci pes používa na túto komunikáciu iné signály a reč tela. „Riešení v takýchto prípadoch je niekoľko. Skúsený vodiaci pes jednoducho vyberie inú cestu, prípadne samostatne prekážku obíde a vráti sa do pôvodného smeru pohybu, neskúsený pes potrebuje, aby si jeho psovod palicou zistil, aká je to prekážka, a pomohol psovi rozhodnúť, ako prekážku prekonať či vyriešiť. Spôsob komunikácie konkrétneho psa preto vždy vysvetlí náš pracovník počas jeho odovzdávania človeku so zrakovým postihnutím,“ dodala Virágová.
Viac fotografií zo stretnutia si pozrite v priloženej galérii!
