V historickej zbierke Rasťa Mikulu z Nitry bicykel od Baťu: Poklady bývajú roky ukryté v pivniciach

Objaviteľa, ktorému sa darí zachovávať kus histórie, sme zahliadli so svojou unikátnou zbierkou starožitných bicyklov počas akcie Bezpečne na deň detí. V priestoroch dopravného ihriska v Nitre nám ochotne prerozprával históriu a zaujímavosti o jeho bicykloch.

Rasťo Mikula sa zbieraniu bicyklov začal venovať ešte počas štúdia na vysokej škole. Ako sám povedal dlhé roky sa venoval cyklistke a dve kolesá k nemu proste patria. Zbieranie týchto krásnych kúskov má teraz ako hobby. Prvý bicykel v zbierke pochádza z pivnice. „Zbierku som začal tvoriť zhruba pred pätnástimi rokmi, ešte na vysokej škole. Prvý bicykel som s kamarátom odkúpil od jednej babičky, ktorá ho mala v paneláku v pivnici. Takže prevažne bicykle nájdeme po povalách, po starých domoch a už v podstate aj kamaráti, ktorí vedia tak podonášajú veci,“ prezradil Rasťo Mikula.

Výrobcovia bicyklov

Niektoré bicykle sa do jeho zbierky pridali v dobrom stave. Časť z nich však potrebovala nevyhnutne rekonštrukciu, s ktorou mu pomáha aj Rasťov otec. Bicykle pochádzajú z 30. rokov 19. storočia. „Veľká základňa výrobcov bola v Čechách, sú tu aj rakúske bicykle Waffenrad steyr. Najstarší je asi Triple hercules, ten je z 30-tych rokov. Ďalej Ideál od firmy FKZ je z 1933 roku,“ povedal Rasťo Mikula. V zbierke má aj bicykel od svetoznámeho výrobcu menom Baťa. „Cez vojnu všetci výrobcovia prechádzali na výrobu pre potreby armády. Po vojne väčšina z nich zanikla alebo sa zlúčila,“ spomenul Rasťo Mikula

V hlavnej úlohe výbava

Medzi doplnkami nesmela chýbať kožená brašňa a sedlo z prvotriednej kože, drevené rúčky a svetlo či zvonec. „Luxusné bicykle sa odlišovali najmä bohatým zdobením, ktoré sme mohli vidieť na rámoch. Veľkým snom je práve zohnať tieto štítky, ktoré sa často brali a zbierali ako známky. Rád by som skompletizoval zbierku českého výrobcu Ogar. Zatiaľ od neho mám bicykle Ahoj a Echo,“ uviedol Rasťo Mikula.

Od sviečok k dynamu

Zaujímavosťou je zachovaný stojan na sviečkovú lampu, do ktorého sa vkladala klasická hrubá sviečka. Stojan pozostával zo struny, ktorá vytláčala sviečku a z priehľadného skla, ktoré bolo ako lupa. „Neskôr prišli karbidové lampy, tam sa dával karbidový kameň, ktorý pri reakcii s vodou vytváral acetylénový plyn, ktorý sa zhromažďoval v zásobníku. Boli aj petrolejové lampy a až potom prišlo klasické dynamo,“ opísal Rasťo Mikula.

Líšil sa aj zvuk zvončekov podľa kovania a povrchovej úpravy. Ďalšou súčasťou starožitných bicyklov boli ťahacie zvonce, ktoré boli hnané kolesom. Tie nám pri názornej ukážke pripomínali zvuk školského zvončeka. „Kolesá a plášte boli v tej dobe biele, vyrábané z kaučukovej gumy až v 40-tych rokoch sa začali farbiť na čierno,“ povedal Rasťo Mikula.

Bicykle a bezpečnosť

Zaujímalo nás či by bicykle z minulého storočia spĺňali súčasné kritériá bezpečnosti na cestách. „Medzi bezpečnostné prvky patrili odrazka a svetielka, tie zadné mali nápis stop. Bicykle mali samozrejme brzdy. Reflexné prvky vtedy ešte moc neboli, ale viac menej tých odraziek bolo dosť. Na ochranu samotného bicyklu slúžil zámok,“ dodal Rasťo Mikula.