ROZHOVOR s Gabrielou Braníkovou: Babičkin dvor mi vyvolá úsmev na perách

V opatere ho má šalianska radnica a správkyňa Katka Rimovská. Nápad primátora Šale Jozefa Belického rozvinula referentka MsÚ v Šali Gabriela Braníková, ktorá nám odpovedala na naše zvedavé otázky ohľadom Babičkinho dvora.

Kedy a ako Vám napadlo zrealizovať takýto domáci dvor pre verejnosť?

„V roku 2015 prišiel s návrhom prinavrátiť život nemocničnému parku primátor mesta Jozef Belický.  Park je majetkom vyššieho územného celku a v tom čase bol na predaj. Medzi prvými cieľmi bolo park skrášliť a vytvoriť v ňom oázu pokoja. Základnou myšlienkou pri  vytvorení dnešného Babičkinho dvora bolo pripomenúť si minulosť, históriu tohto parku. Kedysi tu totiž park so zvieratkami bol. Mnohí Šaľania i obyvatelia okolitých obcí si možno pamätajú, že nemocničný park bol lákadlom pre deti. Zväčša mali z návštevy lekára strach, no v parku našli také malé útočisko, miesto pre prinavrátenie úsmevu na ich tvárach pred alebo po návšteve (ne)obľúbeného lekára.“

Bolo mesto ihneď nápadu naklonené a ako to prebiehalo?

„Pán primátor Belický je „otcom“ nápadu prinavrátiť život do nemocničného parku. Od nápadu až po realizáciu veru prešiel nejaký čas a veľmi veľa úsilia, keďže v ceste k vytvoreniu Babičkinho dvora stáli majetkové a administratívne záležitosti. Park je majetkom Nitrianskeho samosprávneho kraja, ktorý ho ponúkal na predaj. Našim cieľom bolo získať ho do dlhodobého prenájmu s tým, že sa o park budeme starať a zatraktívnime ho. V septembri 2015 poslanci Nitrianskeho samosprávneho kraja našu žiadosť schválili a my sme sa mohli pustiť naplno do práce.“

Čo ste dvorom chceli do centra priniesť? Bolo potrebné veľa investovať alebo pomohli aj sponzori?

„To najvzácnejšie už bolo dané – prostredie, ktoré je v centre mesta, zároveň ponúka oázu pokoja. Vzhľadom na dané podmienky nebola potrebná významná investícia. Základný mobiliár – lavičky a smetné koše dodal Nitriansky samosprávny kraj, mesto zabezpečuje v areáli čistotu a kosenie. Z vlastnej iniciatívy sme tu osadili niekoľko herných prvkov pre deti, hojdačky, kolotoče, stoly na stolný tenis, piknikové stoly a prostredie sme zatraktívnili a oživili zvieratkami, ktoré sa stali obyvateľmi vytvoreného Babičkinho dvora. Zvieratkám sa vyrobili stajničky, výbehy, aby pôsobilo prostredie autenticky a útulne. Aby park a krásny život v ňom vynikol, znížili sme oplotenie parku, ktoré pôsobilo bariérovo. Park je tak na pocit otvorenejší. Vďaka týmto menším no významným úpravám získal park dušu a stal sa obľúbeným miestom, ktoré podľa našich štatistík navštívi za priaznivého počasie denne aj 300 ľudí.“

Prezraďte nám, zvieratá ešte pribudnú?

„Začínali sme so sliepkami, poníkmi a kozičkami. V tomto roku sa do parku nasťahovali morky a tri quessantské miniovečky. O tom, že sú to naozaj miláčikovia dvora svedčí aj fakt, že dostali mená. Veríme, že z nich majú návštevníci radosť. Pri výbere zvieratiek berieme ohľad aj na obyvateľov okolitých bytoviek. V žiadnom prípade nechceme, aby mestský život rušili, skôr naopak. Snažíme sa teda pri rozširovaní „obyvateľov“ Babičkinho dvora prihliadať na obe strany – na návštevníkov, aj na obyvateľov. Snažíme sa pobyt v parku spríjemniť aj na základe priamych podnetov – v tomto roku sa na nás viacerí obrátili s prosbou o umiestnenie toaliet v parku. Aj v tomto smere mesto vyhovelo a umiestnili sme na sezónu dve mobilné toalety.“  

A čo plány do budúcna? Počítate s ďalšími hernými prvkami (deťom, dospelým) alebo je to konečný stav?

„Nemocničný park získalo mesto do dlhodobého prenájmu na obdobie 20-tich rokov. Myslím si, že tie 2–3 roky sa nám z neho podarilo spraviť naozaj dôstojné a príjemné miesto na oddych v srdci mesta. Park ale vnímame ako „živý organizmus“, ktorý môžeme neustále skrášľovať. Novým podnetom – nápadom sme samozrejme otvorení a sami budeme premýšľať, čím ešte návštevníkov prekvapiť. Nové herné prvky preto do budúcna nevylučujeme, v tomto roku však, vzhľadom aj na blížiacu sa jeseň, už nič nové neplánujeme. Na jar určite niečo vymyslíme, nechajte sa prekvapiť :).“  

Ako ste spokojná so súčasnosťou Babičkinho dvora, naplnili sa Vaše predstavy?

„Musím sa priznať, že vždy keď idem okolo autom, naťahujem sa za volantom, aby som videla cez plotík a sledujem, aká atmosféra vládne v parku. Niekedy si smerujem pešiu cestu tak, aj keď je to obchádzka, aby som išla cez park. Keď tam vidím šantiť deti, ich rodičov „klábosiť“ pri piknikových stoloch alebo malé detičky kŕmiť sliepočky trávou – ten pohľad vyvolá vo mne nekontrolovateľný úsmev na perách.“