Klenoty na nitrianskych cestách: 50-ročnú Octaviu jej majiteľ Martin (22) miluje!

Dnes sme sa rozprávali s Martinom Špendlom (22), ktorý má aj vo svojom mladom veku zaujímavú vášeň. Ňou sú autá, z ktorých dýcha história pri každom zapradení staručkého motora. Martin nám vyhovel a dovolil nám pre vás vytvoriť zaujímavé fotky a video jeho Škody Octavia z roku 1961. Zároveň nám porozprával o svojej ceste k prvému historickému autu.

• Ako viedla tvoja cesta k veteránom? Kto ta k nim priviedol?

„V podstate som sa k tomu dostal sám, keď som prvý krát zbadal staručkú zhnitú Jawu 250 v garáži starých rodičov. Patrila môjmu otcovi, Kúpil si ju keď mal približne, ako ja v tom čase, 17 rokov, avšak neskôr mu ju rozkradli a odvtedy stála v garáži. I keď to v skutočnosti bola otcova vina.“

• Ako si potom ďalej pokračoval? Začal si Jawou, kedy a ako si sa dostal k tvojej Octavii?

„Jawku som po čase bez otcovho vedomia presťahoval k nám na dom a s kamarátom sme ju laicky zrenovovali. Žiaľ, nemá papiere, tak sa na nej voziť nedá. Medzičasom som si spravil VP na auto, tak som pokukával po štvorkolesových strojoch, až som našiel inzerát – bola tam. Krásna, s typickou patinou, vo farbe slonia kosť a k tomu za prijateľnú sumu. Už vtedy som vedel že tá musí byť moja.“

• V akom bola stave? Nasledovala rekonštrukcia?

„Žiaľ, chýbalo jej to najhlavnejšie – motor. Karosériu stačilo naleštiť a niektoré miesta prebrúsiť a prestreknúť. Z interiéru sme sedačky zachránili, ale bočné čalúnenie sa robilo nanovo. Použil som starú látku keďže nová sa v mojom farebnom prevedení už zohnať nedá. No a nasledovalo dlhé zháňanie, renovácia, osádzanie a nastavovanie motora.“

• Kedy sa auto po renovácii vybralo prvý krát na cesty?

„Celé sa to začalo, keď sme ju doviezli 10. januára 2012. Vtedy dostala to svoje typické meno, ktoré, ako hovoria všetci, sa jej dokonale hodí – Dáša. Následne som zháňal motor, pokračovala renovácia a príprava auta na dlhú cestu za technickým preukazom. Technická, emisná, dokonca 2× kontrola originality a prideľovanie VIN čísla cez ministerstvo vnútra. Ale podarilo sa. Začiatkom leta 2013 sa vydala na svoju prvú cestu.“

• Odhadom koľko kilometrov ste už spolu najazdili? Kam najčastejšie vedú vaše spoločné cesty ?

„Keďže tento typ auta nie je na každodenné vozenie, máme spravených približne 800 kilometrov, na zrazy a zo zrazov, nedeľná káva či zmrzlina a podobne. Najďalej sme boli na zraze na Duchonke, počas ktorého sme celkovo spravili asi 200 km.“

• Čo sa ti na tomto konkrétnom aute najviac páči? Čo by si vyzdvihol?

„Mne sa na ňom páči, že podľa mňa bolo robené s láskou a úctou k týmto strojom ako posledné. Škoda už neskôr nemohla vyrábať autá, tak ako chcela, viď krásne koncepty športových škodoviek zo 70tych a 80tych rokov, ktoré nám ale Moskva zakázala."

• Aké je Ďášina najväčšia nevýhoda?

„To auto má možno jednu nevýhodu. Tou je výkon motora. Samozrejme nie je to auto na závodenie, ale na ceste sú rôzne situácie, pri ktorých by som viac sily uvítal ako napríklad predbiehanie kamióna alebo stúpanie do kopca. A vlastne uvítal by som aj keby dnes rádiostanice vysielali aj na iných frekvenciách, keďže tie dnešné rádiom Tesla Orlík nechytám.“

• Máte spolu s tvojim autíčkom a nejakú zábavnú príhodu?

„Vtipnú? Práve najvtipnejšia nebude, no raz sme ako partia išli na zraz a veľmi sme si užívali krásny teplý letný deň. Samozrejme k tomu patri aj nepatrné množstvo piva. Členka našej partie to trošku prehnala, veľmi sa bavila a potom uniesla dieťa a všetkým tvrdila, že je jej. Veľmi sme sa na tom pobavili aj s malej rodičmi pochopiteľne.“

• Dnes je veľmi populárne prenajímať podobné historické vozidlá na svadby, klipy a podobne. Zažil si už niečo podobné?

„Áno, mám s tým skúsenosti. Na svadbu si auto prenajal príjemný mladý pár z Nitry. Boli sme fotiť, potom som nevestu priviezol ku kostolu a potom som ich odviezol na ďalšie miesto určenia. A taktiež som spolupracoval s mladou partiou talentovaných tanečníkov, ktorí si robili tematické fotografie na svoj web.“

• Čo ťa najviac láka na historických autách oproti súčasným kúskom?

„Mne sa na nich páči to, čo všetkým ostatným veteranistom. Že už nikdy ich viac nebude a každý exemplár je úplne jedinečný.“

• Pri našom stretnutí si povedal, že máš v zbierke ďalší zaujímavý kúsok. Prezraď našim čitateľom, o aké auto sa jedná, a čo s ním plánuješ?

„Prezradím len toľko, že je to najväčšia ikona česko-slovenského automobilizmu a tiež ho nazývajú aj československé Porsche. Samozrejme ho v najbližších rokoch čaká renovácia.“

• Čo by si odkázal záujemcom o kúpu veterána? Je to pre každého? Alebo si treba zvážiť všetky pre a proti?

„Tak jednoznačne by som odkázal, aby do toho šli. Ja som to skúsil a neľutujem, mám mnoho krásnych zážitkov a peniažky v aute dobre uschované. Netreba predsa začať s drahým veteránom, pekné kúsky bez nutnosti renovácie sa dajú zohnať aj od 500€. Takže ak je záujem, čas, chuť a miesto, neváhajte.“

• Martin, na záver nášho rozhovoru máš ešte možnosť povedať pár slov.

„Na záver by som sa chcel poďakovať všetkým ľuďom, čo mi pri tomto sne pomohli, či už venovaním rôznych zberateľských vecí, alebo súčiastok na auto, ľuďom čo sa priamo podieľali na renovácií ale i tým, ktorí ma podporovali v ceste, ísť si za svojím snom. Ďakujem!“