Bez konfliktov a škandálov: Belica vedie Nitriansky kraj 21 rokov. Čo je za jeho úspechom?

Zdroj: TASR/Martin Baumann

Pozrime sa na to teraz z druhej strany. Prečo podľa vás neboli úspešní ostatní kandidáti?

Nepodarilo sa im získať dostatočnú stranícku podporu. A ani fenomén tzv. „nezávislých“ tu nefungoval. Pre väčšinu obyvateľov sú častokrát veľkou neznámou. Častokrát sa prezentujú slabou znalosťou kompetencií a možností aké z funkcie predsedu VÚC vyplývajú. Aj v poslednej predvolebnej debate bolo na nich vidieť, že mnohí netušia, čo je a čo nie je v kompetencii kraja, v čom by mohli pomôcť, čo by mohli urobiť a v čomu už občanovi pomôcť nemôžu. Svoje zohráva aj latentné etnické napätie. V podvedomí slovenských voličov je stále určitá ostražitosť, ktorá pochádza zo skúseností, týkajúcich sa napríklad financovania škôl, keď prevahu v zastupiteľstve mali maďarské politické strany, ktoré uprednostňovali školy a škôlky s vyučovacím jazykom maďarským pred školami so štátnym jazykom. Pamätám si, že práve v tom období sa voliči najviac zaktivizovali a prišli k voľbám.

V posledných voľbách do VÚC však bola účasť slabá. Odzrkadľuje aj toto postoj obyvateľov kraja k voľbám?

Určite. Ukazuje sa, že tieto voľby sú voličmi vnímané ako voľby tretej kategórie – práve nízka účasť na týchto voľbách je hlavným indikátorom, podobne sú na tom aj voľby do Európskeho parlamentu. Teda voľby, v ktorých o veľa nejde, napriek tomu, že sa v nich kreuje predseda a zastupiteľstvo kraja. Je to spôsobené tým, že voliči si kraj nespájajú s konkrétnymi kompetenciami, s konkrétnymi úlohami a funkciami, ktoré ten kraj plní a tak ovplyvňuje ich život. Často v čakárni u lekárov špecialistov (niektorí ordinujú dva dni v týždni alebo len do 11.00 hod.) počuť, že taký pracovný čas by chcel každý, nuž práve VÚC schvaľuje lekárom pracovný čas.

To ma privádza k ďalšej otázke. Prečo by sa mali ľudia viac zaujímať aj o župné voľby?

Ľudia stále nemajú jasno, načo boli župy vlastne vytvorené. Nevedia veľmi presne určiť, aké majú kompetencie, z čoho plynú ich príjmy. Častokrát si pôsobenie žúp spájajú výlučne s opravou cestných komunikácii, pretože to je asi najviditeľnejší počin župy, ktorý sa dostane až k nim, a ktorý vlastne dennodenne využívajú.

O čom všetkom teda župa rozhoduje?

Voliči by si mali byť vedomí toho, že na samosprávne kraje prešli pôsobnosti v oblastiach pozemných komunikácií, železníc, cestnej dopravy, civilnej ochrany, sociálnej pomoci, územného plánovania, školstva, telesnej kultúry, divadelnej činnosti, múzeí a galérií, osvetovej činnosti, knižníc, zdravotníctva, humánnej farmácie, regionálneho rozvoja a cestovného ruchu. Rovnako majú koordinovať rozvoj a spoluprácu s obcami pri tvorbe programov sociálneho a ekonomického rozvoja obcí, vykonávať vlastnú investičnú činnosť a podnikateľskú činnosť v záujme zabezpečenia potrieb obyvateľov samosprávneho kra­ja.

Zriaďujú a prevádzkujú inštitúcie ako stredné školy, základné umelecké a jazykové školy, múzeá, domovy sociálnych služieb, určujú výšku poplatkov za sociálne služby, knižnice, divadlá a iné kultúrne zariadenia, nemocnice (župa môže odvolať riaditeľa krajskej nemocnice či nariadiť jej predaj, alebo určovať ordinačné hodiny lekárov, môže prevádzkovať nemocnice – no mnohé kraje zdravotnícke zariadenia predali alebo prenajali súkromníkom, Trenčiansky a Žilinský kraj patria medzi posledné župy, ktoré nemocnice prevádzkujú sami) a zabezpečuje aj rôzne verejnoprospešné služby.

Župy od štátu dostávajú prerozdelené výnosy z daní fyzických osôb vo výške 23,5%. Dostávajú dane z motorových vozidiel v plnej výške, preto je pre ne veľmi dôležité, kde je konkrétne osobné alebo nákladné auto prihlásené. Majú tiež nedaňové príjmy z podnikania a vlastnenia majetku, prenájmu majetku VÚC a podnikania a patria im administratívne poplatky od občanov umiestnených v sociálnych zariadeniach za poskytnuté služby, platby za zápisné a školné.

„Ovplyvňujú teda ich každodenný život, čiže aj v týchto takzvaných treťotriednych voľbách ide o veľa“.

Aký kandidát by mal podľa vás šancu uspieť v najbližších voľbách a čo by si mali voliči, či už sú rozhodnutí alebo nie, všímať?

To je dosť ťažká otázka. Ako som hovorila, nemám k dispozícii prieskumy verejnej mienky za Nitriansky kraj, takže neviem predpovedať, aký kandidát by najlepšie voličom vyhovoval. Mne ako voličovi, by vyhovoval kandidát kompetentný. Znalý si svojich právomocí a úloh, ktoré mu z funkcie vyplývajú. Určite si budem všímať, s akým volebným programom príde, čo tento program bude obsahovať, akým spôsobom bude chcieť svoje ciele dosiahnuť. Či dokáže reálne vyhodnotiť svoje možnosti. Čiže v prvom rade sa treba zamerať na volebný program. Príliš dlhý, napríklad 200-stranový, svedčí o tom, že kandidátovi chýbajú rozhodovacie zručnosti, nevie sa rozhodnúť, čo je dôležité a čo nepodstatné. A, pravdepodobne, ani nevie, aké budú jeho kompetencie a úlohy. Príliš krátky program svedčí v podstate o tom istom.

Samozrejme, kandidát musí mať za sebou aj nejakú minulosť. Nejaké primerané vzdelanie a skúsenosti z praxe. Nemala by ho sprevádzať povesť podvodníka, klamára, arogantného egoistu, ani tzv. tlčhubu či „slubotechny“. Mal by dokázať vzbudiť vo voličoch dôveru, že takúto funkciu skutočne zvládne a bude ju vykonávať v prospech voličov. A so svojou kampaňou vlastne už mal taký človek začať.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.