Záhady v Tribeči námetom na bestseller: ROZHOVOR s autorom knihy Jozefom Karikom
Skutočnosť alebo fikcia? Túto otázku si kladie nielen čitateľ ale i autor knihy o záhadných zmiznutiach ľudí v pohorí Tribeč. Na bestseller sme sa spýtali samotného autora Jozefa Kariku.
Knižný trh na Slovensku valcuje titul Trhlina. Jej autor, Jozef Karika, v našom rozhovore priznal, že sám takýto záujem o knihu nečakal. Ľudí však mystéria a záhady priťahujú. Hororový príbeh opisuje záhadné, ale zdokumentované zmiznutia ľudí v pohorí Tribeč ale aj udalosti, ktoré sa udiali partii ľudí, ktorí chceli zistiť, aká je pravda o pohorí Tribeč. Zážitky z tejto výpravy vyrozprával autorovi knihy práve jeden člen zo skupiny turistov.
Z príbehu, ktorého dejisko máme doslova za rohom, mrazí z viacerých dôvodov. Udalosti opisuje osoba, ktorá tvrdí, že nanajvýš nezvyčajné udalosti prežila na vlastnej koži. Ďalším dôvodom je, že o podobných záhadách z pohoria Tribeč, sa rozpráva v našom okolí už dlhé roky a v neposlednom rade, autor necháva len na čitateľovi čomu uverí. Kde končí realita a začína fikcia nevie ani sám autor.
Ako ste prišli k námetu práve o záhadách v pohorí Tribeč?
Asi polroka po publikovaní môjho mysteriózneho trileru Strach ma oslovil istý človek s tým, že niektoré pasáže z tejto knihy sú veľmi podobné tomu, čo naozaj zažil v tribečských horách. Vyrozprával mi skutočne desivý, záhadný a strašidelný príbeh. Následne som si niektoré jeho tvrdenia overil, a zistil som, že miznutie ľudí na Tribeči je už vyše dvadsať rokov súčasťou slovenského novodobého folklóru. Zaoberalo sa ním aj mnoho médií, vrátane tých tzv. serióznych či mainstreamových. Neviem s istotou posúdiť, koľko z tohto rozprávania je pravda, ani sa o to nesnažím.
Ako vznikla kniha a ako dlho ste ju písali?
Vyrozprávaný príbeh bol natoľko výnimočný, že som sa ho rozhodol beletrizovať do knižnej podoby. Niektoré state z knihy sú doslovné prepisy pôvodného rozprávania, iné som literárne dotvoril. Písanie mi trvalo približne rok. Z pôvodného rozprávania vzniklo niekoľko nahrávok, ktoré som potom buď doslovne prepisoval, alebo literárne upravoval tak, aby zostala zachovaná podstata a zároveň sa čitateľ ani chvíľu nenudil.
Ktoré z informácií, ktoré sa k vám dostali vás najviac vydesili?
Samotný príbeh je poriadna sila. Dokáže sa človeku dostať pod kožu, už len samotné prepisovanie mi dalo psychicky zabrať. Najmä vzhľadom k tomu, že osoba, ktorá mi ho vyrozprávala, podľa môjho názoru naozaj verila v jeho pravdivosť. Okrem toho na mňa veľmi zapôsobilo, koľko ľudí, nielen na Slovensku, mizne v horách. Neraz aj za zvláštnych okolností, počas dňa a v blízkosti ostatných. Deje sa to až zarážajúco rýchlo. Mnohé z informácií o takýchto zmiznutiach, ktoré uvádzam aj v knihe, ma naozaj znepokojili. Ďalším znepokojivým bodom je, ako rýchlo sa aj zjavné mystifikácie, ktoré tvoria nemalú časť legendy o zmiznutiach v Tribeči, dokážu dostať aj do niektorých tzv. serióznych či mainstreamových médií a byť nimi podsúvané čitateľom ako ozajstné fakty a udalosti. Pri tvorbe tejto knihy som zistil, že hranica medzi fikciou a realitou je často oveľa tenšia, než si myslíme. A to aj tam, kde by to človek možno ani nečakal.
Dá sa oddeliť čo z príbehov je realita podložená faktami, a čo naopak nie?
Bizarné je, že ani ja v tomto prípade neviem, kde presne je hranica medzi fikciou a realitou. Nikoho nechcem o ničom presviedčať, osobne som veľmi skeptický človek. V prípade Trhliny to s úplnou istotou neviem posúdiť. Aj v samotnej knihe uvádzam, že názor by si mal urobiť každý sám. Zároveň si však nemyslím, že je vymyslené úplne všetko, a že tu neexistuje povestné zrnko pravdy, hoci možno oveľa menej senzačné. Preto konečné rozhodnutie nechávam na čitateľovi.
Navštívili ste pohorie Tribeč pred napísaním knihy, alebo počas jej písania?
Áno, navštívil som niektoré lokality, ktoré sa spomínajú v príbehu. Svoje dojmy z nich, ako aj odkazy na fotky a videá, ktoré som tam nakrútil, uvádzam priamo v knihe. Čitatelia tak nedostávajú príbeh iba v textovej podobe, ale môžu si rozšíriť zážitok aj o vizuálny alebo zvukový rozmer.
Aké boli reakcie na knihu a príbehy v nej?
Záujem o Trhlinu a reakcie na ňu sú však natoľko intenzívne, že to prekvapilo aj mňa. A to hovorím celkom úprimne. Neviem povedať, čím to je, no v Trhline je niečo, čo ľudí priťahuje a poháňa rozprávať o nej, diskutovať, špekulovať, odporúčať ju ďalej. Takáto „šepkanda“ je snom asi každého autora, lebo funguje lepšie než tá najpremakanejšia marketingová kampaň. Už teraz sa dá povedať, že Trhlina bola najdiskutovanejšia a najkomentovanejšia kniha uplynulého roka. Vyšla v októbri a za necelé tri mesiace sa zaradila medzi najpredávanejšie knihy celého roka 2016. Určite tomu napomáha aj fakt, že v slovenskej literatúre doteraz nič podobné – formou aj obsahom – jednoducho nevzniklo. O tom, aké množstvá zväčša nadšených reakcií Trhlina vyvoláva, sa môže presvedčiť každý – stačí si prečítať komentáre ku knihe na stránkach ľubovoľného internetového predajcu kníh.
V jednom videu hovoríte, že z vašich kníh je Trhlina najdesivejšia, prečo?
Ako autor som zvyknutý na to, že presne viem, čo v knihe je faktografia, a čo fikcia. Pri Trhline to neplatí. Je to moja pätnásta kniha a s pokojným svedomím môžem povedať, že ma vydesila najviac. Detaily príbehu nechcem prezrádzať, no všetkých, ktorých majú radi zimomriavky, môžem ubezpečiť, že je to poriadna sila.
Kto je Jozef Karika?
Jozef Karika patrí od roku 2010 medzi najpopulárnejších a najpredávanejších slovenských autorov. Doteraz napísal pätnásť kníh, z toho deväť románov. Píše kriminálne a generačné romány s prvkami trileru (V tieni mafie, Čas dravcov, Nepriateľ štátu). Na konte má historické trilery z obdobia druhej svetovej vojny a holokaustu (Na smrť I. a II.), mysteriózne trilery a horory (Strach, Tma, Trhlina) a kriminálno-spoločenské romány (Čierna hra: Vláda mafie). Na Slovensku doteraz predal vyše 120-tisíc výtlačkov. Je držiteľom ceny slovenskej literárnej kritiky Zlaté pero, dvoch Zlatých kníh (za vyše 15 000 predaných výtlačkov z jedného titulu) a viacerých ďalších literárnych aj publicistických ocenení. Jeho romány vychádzajú aj v Čechách, niektoré eseje a kratšie texty publikoval v britských a amerických magazínoch.
