Lucia Šútorová Kultúra

Vianoce v nitrianskom regióne: Zvyky a tradície, ktoré patrili k Štedrej večeri

Štedrovečerné pochúťky sa líšia od domácnosti k domácnosti. Mnohé zo zvykov a tradícií sa zachovali dodnes. Pozrite sa, ako vyzerali vianočné stoly v rodinách nitrianskeho regiónu kedysi.

Ilustračný obrázok k článku Vianoce v nitrianskom regióne: Zvyky a tradície, ktoré patrili k Štedrej večeri
Zdroj: internet

S Vianocami je spojených množstvo zvykov a tradícií. Pravdepodobne by sme, ani v našom regióne, nenašli dve domácnosti, v ktorých vyzerá Štedrý deň do bodky rovnako. Základnou myšlienkou zvykov a tradícií bolo priniesť do príbytku a jeho členom zdravie, šťastie či bohatstvo. Zaujímavý prehľad ako vyzerali Vianoce v rôznych kútoch Slovenska poskytuje web s mapou slovenských Vianoc.

Prípravy na Vianoce

Prípravy na Vianoce začínali týždeň po Lucii, pečením oblátok. Veľmi dôležitým úkonom pred Štedrým dňom bolo rozbíjanie orechov a maku. Ľudia verili, že ak by to do Štedrého dňa nestihli, po celý rok by sa im tĺkol riad. Na Štedrý deň sa vstávalo skoro. Prvé vstávali gazdiné aby napiekli makové pompošky, pupačky, buchtičky, kabáče, vianočky a nechýbal chlieb a štedrák. V niektorých obciach Dolnej Nitry sa na obed jedli „smotánkové“ osúchy.

Nezabudli na dobytok

Ako sa píše na webe s mapou tradičných slovenských Vianoc, gazda ráno obviazal stromy slamou, aby priniesli dobrú úrodu. Koláče sa piekli aj pre dobytok. Aby bolo hospodárstvo zdravé do koláča im gazdiná napichala strúčik cesnaku. Cesnakový koláč potom gazda vložil dobytku do úst. Aby sa krava šťastne otelila gazdiná nad jej chrbtom prelomila prvý upečený koláč.

O zlatej holubičke

Keď deti brali gazdinej z napečených koláčov rozprávalo sa im o zlatej holubičke, ktorá sa im zjaví keď budú poslúchať a dodržiavať pôst. Zlaté holubička predstavoval Božie narodenie. Keď bola práca hotová mohol sa zdobiť stromček. Zdobili ho jabĺčkami, medovníkmi, neskôr salónkami. Ešte pred vojnou boli hrady zdobené maľovanými taniermi a pohármi.

Vyháňanie zlých duchov

Ešte pred večerou nabrali gazda s gazdinou z pece žeravého uhlia a nasypali doň ostatky Štedrej večere z predchádzajúceho roka (orechové škrupiny, šupky). „Celá rodina sa zoradila do sprievodu, na čele ktorého kráčal gazda s kadidlom v rukách. Za ním gazdiná cesnakom robila kríže na dverách a oknách domu, vrátach do dvora a maštale. Rodičov nasledovali so sviečkami deti a všetci odriekali Otčenáš. Popri kadidle, sviečkach, Otčenáši a cesnaku sa vraj zlí duchovia najviac báli silnej, súdržnej a veľkej rodiny,“ uvádzajú autori webu.

Štedrá večera

Pred tým, ako sa začalo večerať, vinšoval gazda aj gazdiná pekné sviatky. Keď bol stôl prestretý, gazda ešte hodil do kútov orechy. „Gazdiná namočila cesnak do medu a urobila ním každému na čelo krížik, otec rodiny rozkrojil jablko a všetkým dal kúsok ako znak súdržnosti,“ píše sa na webe s mapou tradičných Vianoc na Slovensku.

Vianočná polievka

Ako sa spomína webe tradičných slovenských Vianoc, večeru otvoril gazda prípitkom a pohárikom páleného, po ktorom sa jedli oblátky s medom a cesnakom, orechy, jabĺčka. „Po nich nasledovala hríbová, šošovicová alebo kapustová polievka s hubami a sušenými slivkami,“ píše sa na webe. Ryba sa jedla až po vojne. „Na vyzdobenom stole nechýbali lekvárové cestenice, pupáčiky, niekedy osúchy, placky z chlebového cesta plnené sušenými slivkami, tvarohom a makom. Po večeri sa nesmel umývať riad, len poukladali a zakryli obrusom,“ dodáva sa na webe.

Po Štedrej večeri, keď sa doje ovocie, slobodné dievča vyjde von zahodiť šupy a počúva, odkiaľ zabreše pes. Z tej strany bude mať ženícha. Aké vianočné tradície sa dodržiavali na Dolnej Nitre ale i iných častiach Slovenska si môžete pozrieť TU!

Zdroj: Dnes24.sk

Rýchle správy

Najčítanejšie