Veteránom odzvonilo!

„Veteráni sú jedna rodina,“ rozhovorí sa Ján Bartko, člen Nitrianskeho klubu historických vozidiel (NKHV). Už na pohľad sympatický a veselý človek mi s istotou tvrdí, že má 103 rokov, ale po chvíli sa umúdri, prezradí mi svoj skutočný vek a povie, že tejto vášni sa venuje 30 rokov. Vedľa mňa sedí Viliam Kittler, taktiež zanietený veterán, člen NKHV a starý kamarát pána Bartka. Sú to rodení Nitrania, ktorí svojou záľubou dokážu zaujať starých, mladých, dospelých či tých najmenších, no v Nitre im na to nie je ponúknutý priestor.

Nie kúpiť, ale urobiť si to sami Ako mi obidvaja svorne tvrdia, pre tento doživotný koníček musí mať človek vášeň. Počúvam príbehy, zážitky týchto pánov za pár desiatok rokov a je vidieť, že sa tejto záľube oddali celým srdcom. „Viete, pre ten kus hrdzavého plechu musí mať človek cit a nie každý ho má,“ vraví Kittler. Zhodujú sa na tom, že keď si auto či motocykel poskladajú a opravia sami, má to oveľa väčšiu hodnotu, ako keby si ho kúpili. Pri otázke, či v rodinám majú pokračovateľov, sa pán Kittler zasmeje a vraví: „Deti nás preto nenávidia. Vždy, keď prišli k nám domov synovi spolužiaci, tak si rýchlo posadali na motorky a on mi vždy vyčítal, že nemá kamarátov.“ Naopak, pán Bartko má malú pokračovateľku. Je ňou, jeho malá vnučka Natálka, ktorá mala minulý rok na jednej zo súťaží oficiálne zaregistrovaný svoj veterán – detský model Moskviča 408.

**Kde niet peňazí, niet ani miesta **Aj takto by sa dala nazvať situácia, o ktorej mi viac rozprávajú títo páni. V roku 1963 zakladali aj s inými nadšencami Automotoklub Zobor. Vtedy boli mladí, plní snov a štát aj mesto im poskytovalo finančnú dotáciu a priestor na realizáciu. Neskôr v spolupráci s mestským zastupiteľstvom, kde vtedajším primátorom bol Vladimír Libant, vzniklo na Štúrovej ulici Múzeum historických vozidiel na čele s pánom Bartkom. „Šesť a pol roka bola úžasná návštevnosť,“ zaspomínal si. Ich múzeum navštívili Holanďania, Američania, Maďari, Poliaci a mnohí iní, Česi im držali palce. Veľký význam videl pán Bartko v tom, že múzeum navštevovali bratislavské, nitrianske školy, ale tiež špeciálne školy. „Múzeum bol akýsi štart, pri ktorom sme sa všetci stretli a odtiaľ sme vyrážali na súťaže,“ vraví Pán Kittler. Ako sa striedali volebné obdobia, striedali sa aj ľudia na stoličke primátora Nitry. Voľby v roku 2003 priniesli neočakávanú situáciu aj pre Múzeum historických vozidiel. Za prenájom si mestské zastupiteľstvo žiadalo viac a to bolo nad hranice únosnosti múzea. Pán Bartko hovorí: „Chceli sme motivovať mladých ľudí. Múzeum združovalo 47 ľudí, po odchode z jeho priestorov nás ostalo chabých 17.“ Pán Kittler ho doplnil, „keď mladí ľudia nevidia zmysel a nemá ich čo združovať, rozpŕchnu sa.“

**Veterán stojí v garáži **Pán Bartko mi ukazuje celý jeho život. V garáži mu stojí  polokabriolet Fiat Simca Cinq z roku 1940. Ďalej odkrýva plachtu na svojej sajdke Velorex. Pod prístreškom na záhrade skrýva pod plachtami ďalšie motocyklové kúsky. Vedie ma chodbami a v suteréne nachádzame ďalšie a ďalšie historické vozidlá, na ktoré by nemal sadať prach, ale by mali byť na očiach verejnosti . Prečo teda nemajú miesto, kam ich uložiť?
Hľadali pomoc aj u terajšieho primátora Nitry pána Jozefa Dvonča. Ten im nepovedal nie, ale, ako povedal pán Bartko, pán primátor je pracovne vyťažený. Už päť rokov majú v hlave myšlienku, že by výstaviskom pre tieto historické kúsky mohla byť jedna z hál v areáli Agrokomplexu. No po nezhode s vedením sa aj z tejto myšlienky zišlo.

K družnej debate sa pridal aj Marián Klenko, predseda Oldtimer clubu v Nitre, jedného z ďalších klubov, ktoré sa venujú zberateľstvu historických vozidiel. Potvrdil tiež, že budúcnosť zberateľstva závisí aj od toho, ako sa k tomu postaví mesto, a že sponzorstvo od súkromných firiem sa tiež postupne vytráca. Pán Kittler spomenul, že ak chcú ísť v dnešnej dobe na súťaže, stojí ich to nemalé peniaze. „Ceny pohonných hmôt stúpajú, moja Škoda FELICIA – veterán spotrebuje 12 – 14l/100 kilometrov. No ja viem na nej jazdiť aj pri 10 litrov na 100 kilometrov.“ Ďalej hovorí, že ubytovanie, strava a rôzne poplatky, ktoré sa spájajú so súťažou, idú stále vyššie a vyššie. Tak odkiaľ vziať na to peniaze?

Možno osud karty zamieša a zberateľstvo historických vozidiel v Nitre naberie ten správny smer. No ak s tým dovtedy nikto nič neurobí, zub času neoklameme. Ako ľudí postihuje staroba, do kovu sa zahryzne korózia. Keby v Nitre boli poskytnuté priestory na vytvorenie stálej expozície historických vozidiel, podporil by sa tým turistický rozvoj mesta a ďalšie generácie by možno vedeli, na čom jazdil/-la ich prababička či pradedko.

Anna Gurovičová