Monika Földešiová Rôzne

Úrad plný alpinistov

Už po šiestykrát sa v priestoroch Mestského úradu v Nitre stretli milovníci vysokohorskej turistiky z radov priaznivcov a niektorých samotných aktérov. Na programe boli už tradične lákavé príbehy a zážitky cestovateľov.

Vysoké hory Nitra je názov festivalu, ktorý si v priebehu šiestich rokov svojej existencie vybudoval stálu základňu spomedzi nitrianskych podujatí a pravidelne sa teší vysokej obľube. Stretávajú sa na ňom aj vysokohorskí bádatelia a „kolegovia od fachu“. Tí prostredníctvom svojich foto či video dokumentov približujú divákom výpravy a neopakovateľné zážitky. Pre mnohých sú takéto cesty často splnením osobného sna.

Výnimkou nie je ani alpinista a profesor na Katedre politológie a európskych štúdií UKF v Nitre Svetozár Krno, ktorého prvou veľkou výpravou bola cesta najväčším Karpatským oblúkom. Jeho krátky fotodokument zachytil a vlastným komentárom ho sám Krno oživil o zážitky 78 dňovej výpravy od dunajskej úžiny Železné vráta cez dvadsaťosem pohorí Južných a Východných Karpát a trinásť v Západných Karpatoch na Slovensku (od Slanských vrchov cez Čergov, Nízke Tatry až po Malé Karpaty). Významná je nielen trasa ale aj samotné amatérske podmienky, v ktorých ju podstúpili. Navyše, písal sa rok 1984, čo znamenalo časy tvrdého socializmu. Ten sa prejavil v nedostatku máp alebo napr. aj lístkovým systémom odovzdávania potravín. „Počas prechodu cez Rumunsko nám museli ľudia z Československa nosiť potraviny. Každé 2 týždne prišla jedna skupina a priniesla nám jedlo. Cením si to o to viac, že to bolo nezištné,“ povedal pre náš portál Krno. Spolu s Pavlom Machom, Ľubošom Calpašom a mnohými podpornými skupinami na jednotlivých úsekoch trasy prešli približne 2018 km s prevýšením desiatich Mt. Everestov (80 800 m.n.m). Celá táto Karpatská „záležitosť“ je nielen fyzicky ale aj psychicky náročné. „Museli sme si zvykať na seba, na prírodné podmienky, … Predstava toho cieľového Devína bola pre nás navyše obrovským magnetom. Kto vie, či by sme zmenou smeru k Železným vrátam mali rovnakú motiváciu. Musím však priznať, že na žiadnej inej výprave som nezažil takú pohodu a slobodu, ako posledných 8 týždňov tejto expedície.“ Prezradiť, kam svoje nohy namieri najbližšie, nechcel. „Nie som poverčivý, ale radšej rozprávam o tom, kde som bol a nie, kde ešte len budem,“ uzavrel alpinista. Nevylúčil však návrat na Karpatský oblúk.

Okrem Krna sa už tradične na festivale predstavili dokumentárne filmy ikon alpinizmu a horolezectva Pavla Barabáša, Petra Hámora, Rastislava Hatiara alebo Nitranov Gabriela Točku, Ivana Breského či Petra Absolona a iných.

foto: pod dodaní p. Krnom

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM