Študent (22) z Indonézie o pobyte v Nitre: Nečakal som, že voda z kohútika je pitná!
Veci, ktoré sú pre nás samozrejmosťou a v zhone bežného života si ich ani neuvedomujeme, môžu byť pre cudzinca veľkým prekvapením. Čítajte, čoho sa v Nitre mladý študent bál, a z čoho bol milo prekvapený.
Ekky Pramana je 22-ročný študent z Indonézie. Na Slovensko prišiel kvôli výskumu k svojej diplomovej práci. Jeho študijným zameraním je Neuromarketing. Ak sa pýtate čo to je, mladý študent nám vysvetlil, že je to vlastne nová oblasť marketingu, ktorá spája vedu a marketing. Svoj boom zažíva asi od roku 2010. Skúmaním reakcií nášho tela a mozgu na rôzne podnety sa touto metódou zefektívňuje predaj a ani o tom nemusíme vedieť.
Ekkyho sme oslovili tesne po odchode z Nitry, samozrejme komunikovali sme v angličtine. Ochotne nám porozprával o jeho pobyte v Nitre.
Prečo si si vybral Nitru?
„Moja univerzita (Gunadarma University) má výborný vzťah so Slovenskou Poľnohospodárskou Univerzitou v Nitre. Takže ma poslali do Nitry aby mi tu pomohli s výskumom. Základným predmetom sú informačné systémy, ale zapísali ma na Fakultu ekonomiky a manažmentu, čo bola zaujímavá výzva.“
Ako dlho si bol v Nitre?
„Zapísali ma na 3 mesiace. Od novembra 2015 do februára 2016.“
Čo sa ti tu najviac páčilo resp. nepáčilo?
„Na Nitre mám rád takmer všetko. Počasie (bola zima keď som tu bol), ľudia boli vždy priateľskí a milí. A bolo to naozaj malé mesto v porovnaní s tým, kde žijem ja. Takže som si vážil to ticho. Nenapadá mi nič čo by sa mi nepáčilo. Možno jedine, že mám strach zo psov, od detstva, takže to pre mňa nebolo jednoduché, prechádzať okolo ľudí, ktorí išli so svojím psom do parku. Ale okrem toho som tu nemal žiadny problém.“
Aké bolo jedlo a ubytovanie?
„Jedlo bolo super! Raz mi kolega z fakulty dal ochutnať zopár slovenských jedál. Jedno z nich boli bryndzové halušky. Myslel si, že mi nebudú chutiť. Opak bol však pravdou a zamiloval som si ich. Ubytovaný som bol na študentskom internáte, čo bolo fajn, ale takmer každú noc tam boli párty. Takže v noci som sa veľa nevyspal, ale bola to super partia ľudí a už teraz mi chýbajú.“
Nemal si problém komunikovať s ľuďmi okolo seba?
„Áno bolo to trochu ťažšie komunikovať s ľuďmi, samozrejme moja slovenčina nie je dobrá, a aj mladí ľudia mali problém, keď som sa snažil dorozumieť sa s nimi. Ale táto situácia ma nakoniec prinútila naučiť sa trochu po Slovensky, čo mi nakoniec veľmi pomohlo,.“
Stala sa ti tu nejaká zaujímavá príhoda. V čom bol najväčší rozdiel?
„Jeden zaujímavý príbeh mám. Keď som sa snažil kúpiť si vodu na internát, kúpil som si omylom dve veľké fľaše perlivej vody. Na čo som prišiel až keď som ju otvoril. Perlivú vodu naozaj nemôžem piť, pretože som si myslel že je zvláštna. Tak som si išiel kúpiť ešte nejaký sirup, že to bude lepšie s tým. Neskôr v teň deň, a to som teda nečakal, mi povedali že voda z kohútika je pitná! Raz som taktiež robil video na Youtube, kde som koštoval slovenské sladkosti. To bola skúsenosť, ktorá stála za každý cent čo som minul.“
Foto: Ekky Pramana