Spoznajte príbeh Alta z Nitry: Mali pred ním rešpekt, figurantom musel byť pán

Alto bol súkromným služobným psom žandára Rudolfa Votrubu, ktorý slúžil na žandárskej pátracej stanici v Nitre. Jeho životný príbeh sa stal predlohou na knižné spracovanie. Ako nám prezradil autor kníh, policajný historik Michal Dlouhý, záujem o spracovanie už prejavilo aj brnenské štúdio Českej televízie.

S príbehom o psovi Altovi, ktorý svoj život prežil v Nitre nás bližšie zoznámil policajný historik Michal Dlouhý v nedávnom rozhovore. Vďaka nemu sme exkluzívne pre vás pripravili prvú časť z najnovšej knihy Žandársky pes Alto, opäť na stope, v ktorej bližšie spoznáme Altove začiatky v Nitre s novým pánom, ale aj to čo predchádzalo príchodu tohto výnimočného psíka pod Zobor.

Prekonal nebezpečné ochorenie

Od kolegu, štátneho strážmajstra Jozefa Měsíčka, vodcu služobného psa z pátracej stanice z okresného žandárskeho veliteľstva v Liberci, ktorý si Alta pôvodne vychoval a cvičil pre svoju služobnú potrebu, sa Rudolf Votruba dozvedel, že ešte pred svojím nástupom do kurzu, Alto vypracoval šesť a pol kilometra dlhú stopu, a to za dosť nepriaznivých podmienok. „Podľa slov pôvodného majiteľa Atlo prekonal celú psinku. Najskôr čriev, potom pľúc a horných dýchacích ciest a nakoľko bol veľmi zoslabnutý, postihlo ho aj ochrnutie svalstva. V tomto stave musel byť kŕmený umelo, surovým mäsom a vajcami a bolo mu podávané ópium a vitamínový výťažok,“ píše Michal Dlouhý vo svojej knihe.

Spomienka na ťažké časy

Pôvodného majiteľa Měsíčka liečba Alta stála nemálo úsilia i peňazí. Alto sa však z choroby „vylízal“ a ako sa neskôr v knihe píše, jeho pátracie schopnosti to nijako neovplyvnilo. Predsa len mu spomienka na jeho ťažké obdobie ostala. „Vplyvom prekonanej choroby mal Alto stále suchý "čumák“ a koža na ňom sa mu vplyvom prekonaných horúčiek niekoľkokrát zlúpala a preto bol tak trochu hrubší. To však vôbec nemalo vplyv na jeho čuchové schopnosti, ktoré boli zverolekárom, opakovane overované. Alto vždy dobre vypracoval stopu a dokonca vyhľadal aj všetky zverolekárom zahrabané predmety," spomína Michal Dlouhý vo svojej knihe.

Cvičenia vo vinohradoch

Atlo napredoval každým dňom.„Denne chodili na rodinný vinohrad do susedných Pohranic. Alto plnil akékoľvek povely a bezchyby vykonával všetky cviky za využitia vhodných terénnych prekážok,“ opisuje Michal Dlouhý.

Z knihy sa dozvedáme, že žandár Votruba si podľa nariadenia zapisoval výcvik služobného psa, ako aj jeho dosiahnuté výsledky do Denníku o výcviku služobného psa. Denník si strážmajster zakúpil z erárnych finančných prostriedkov žandárskej stanice, ktoré boli určené na kúpu kancelárskych potrieb.

Neľahký výcvik

Výcvik nebol vôbec jednoduchý, podľa autorovho opisu sa pri výcviku na staniciach cvičili psa postupne na staršie a staršie stopy. „V praxi na rozdiel od záverečných skúšok v kurze, je v prevažnej väčšine prípadov, služobný pes skúšaný desiatky hodín starou stopou,“ píše Michal Dlouhý.

Alto mal rešpekt

K nácviku stopovania a ostrosti psa vždy strážmajster Votruba požiadal niekoho zo svojich kolegov či priateľov, aby mu vypracoval stopu či robil figuranta. Všetci doslova žasli nad Altovými výkonmi.

Alto však svojou ostrosťou vzbudzoval prirodzený rešpekt. Svojho pána poslúchal ale i chránil. Zohnať figuranta na nácvik ostrosti preto nebola najjednoduchšia úloha. „Vzhľadom na Altovú vrodenú ostrosť sa však figuranti celkom oprávnene obávali možného pohryzenia, pretože rukáv používaný na cvičenie ostrosti im pripadal nedostatočnou ochranou,“ uvádza sa v knihe.

Z pána figurant

Alto, ako i iné psy, bol vycvičený pustiť rukáv figuranta po zahryznutí na písknutie. Tento rozkaz Alto vždy bezvýhradne poslúchol. „V snahe vyhnúť sa prípadným problémom, rozhodol sa Rudolf Votruba obstarať aj za cenu ďalších výdavkov vlastný ochranný odev. Podarilo sa mu získať od jedného bývalého vodcu služobného psa starší ochranný odev, za ktorý bol aj tak nútený, k manželkinej nevôli, zaplatiť 400 Kč,“ stojí v knihe Michala Dlouhého.

Aby Rudolf Votruba predviedol veliteľovi stanice vrchnému strážmajstrovi Karlovi Kabelákovi a ďalším kolegom Altovu vycvičenosť, odozvdal Alta štátnemu strážmajstrovi Neumannovi z pátračky, ktorý bol náhradným vodcom Alta, a sám sa obliekol do ochranného odevu, ako figurant. Ako sa ďalej píše v knihe, Alto bol natoľko vycvičený, že presne plnil pokyny pána, aj keď bol figurantom jeho vlastný majiteľ. Tento Altov výkon zožal všeobecný obdiv.

Článok bol spracovaný s použitím autorovej knihy „Četnický pes Alto opět na stopě“. Knihy o žandároch z nakladateľstva Jindřich Kraus – PRAGOLINE žiadajte u svojich kníhkupcou, v interneteových obchodoch alebo na www.jindrichkraus.cz. Kniha je vydaná aj v elektronickej podobe na www.palmknihy.cz.