Skrytý poklad pod Zoborom: Poznáte legendu o zakopanom meči kráľa Svätopluka?
Podľa legendy mal v jeden večer pricválať na svojom koni ku kláštoru pod Zoborom sám kráľ Svätopluk. Mnísi netušiac o koho ide, prijali ho medzi seba. Až na sklonku kráľovho života mali odhaliť, kto bol neznámy jazdec.
O nevšednom príbehu píše Ján Kratochvíl na stránke Zoborského kláštora, podľa ktorého sa spomína legenda o meči zakopanom pod Zoborom v časopise Historická revue z roku 1990.
„Legenda hovorí, že v kláštore pod Zoborom, ktorý dal vybudovať kráľ Svätopluk, mnísi jedného dňa práve zhasínali sviece a zatvárali brány, lebo sa už zvečerievalo. Na ceste ku kláštoru sa ocitol osamotený jazdec, nesúci sa na krásnom koni. Kôň bol ustatý, prekonal dlhú cestu a unavený bol už aj jazdec. Napriek tomu, že to bol mocný chlap, zvyknutý sedávať na koni,“ stojí na stránke Zoborského kláštora.
Z lesa vystúpil ako pútnik
Neznámeho jazdca mala prezrádzať aj nápadne zdobená rukoväť meča. „Brána kláštora bola už zatvorená, keď svojou čižmou na ňu zabúchal. Jeden z mníchov vyzrel cez oblok. „Bratia, akýsi jazdec stojí pred bránou, isto kráľovský posol,“ povedal mních. Ale keď otvoril bránu, pred vrátami nebolo nikoho,“ pokračuje legenda.
Jazdec podľa legendy odišiel do lesa za kláštorom. Na čistinke mal priviazať koňa k dubu a rozložiť oheň. V žiari vatry bolo podľa legendy vidieť, že nie je poslom, ani obyčajným pútnikom. Nadránom mal však všetky svoje drahocennosti zahrabať pod pahrebu vatry a keď sa rozvidnelo, vraj zišiel ku kláštoru z hory už ako obyčajný pútnik. Mnísi ho mali podľa legendy prijať medzi seba ako brata.
„Žil tam dlho, až mu obeleli vlasy. Keď umieral, mníchom prezradil: „Ja som kráľ Svätopluk.“ A hneď dokonal,“ hovorí legenda.
Pochovaný na vrchole Zobora
Týmto však príbeh nekončí. „Traja mnísi, čo to počuli, skoro onemeli, nepovedali ani slovo. Iba rozkázali zachovať v kláštore veľký smútok. Keď sedem ráz zapadlo slnko, v čistom bielom súkne obalené telo vyniesli na temeno Zobora. Tam kráľa Svätopluka uložili do tesaného hrobu. Nepostavili mohylu, ako bolo zvykom, iba ploský kameň položili na to miesto. Prisahali, že nikomu neprezradia toto miesto, lebo to bola kráľova posledná vôľa. Nik nevedel, koho mnísi pochovali na vrchole Zobora. Iba keď Svätoplukov národ viedol vojnu za slobodu, počuli ľudia čudný cvengot z úpätia Zobora. To zakopaný meč kráľa Svätopluka zacvendžal. Vraj ho mnohí hrdinovia slovenského národa už našli, bojovali s ním za vlasť a vždy po víťazstve ho zas uložili naspäť, aby ho mohli ďalšie generácie použiť pri ohrození,“ píše sa na stránke Zoborského kláštora.
Foto: ilustračné
