Protest našich aj za hranicami
Kauza Gorila nenechala ľahostajných ani Slovákov žijúcich za hranicami Slovenska. Piatkové protesty v mestách na Slovensku kopírovali aj naši krajania, rodáci zo Zlatých Moraviec i Nitry žijúci v Londýne, kde sa kúsok od slovenskej ambasády stretlo p
Keďže miesto pred slovenskou ambasádou je súkromný pozemok, londýnska polícia vytýčila miesto protestu na križovatku ulíc Notting Hill Gate a Bayswater Road, čo je na druhej strane cesty pred slovenskou ambasádou. Začiatok akcie ohlásil organizátor protestu na sociálnych sieťach od 18:00hod. Celé stretnutie malo kľudný priebeh, kde zúčastnení diskutovali medzi sebou, ale i odpovedali a informovali o dôvode protestu okoloidúcich zvedavcov prevažne britskej národnosti. Ku koncu protestu vystúpil organizátor stretnutia krátkou rečou a následne bolo 20-tou hodinou stretnutie ukončené.
[color=#0000ff]Fotogalériu a krátky rozhovor pre našu redakciu poskytol zúčastnený Zlatomoravčan žijúci v Londýne, Jozef Bibel.[/color]
**Spomínal si informovanie domácich ohľadom Gorily – ako na to reagovali oni? Čo si o tom myslia Briti? ** Mysleli si, že nám ide o záchranu goríl niekde v slovenskej ZOO. Keďže transparenty boli prevažne v slovenčine, rozumeli len slovu Slovakia a gorila.
Ako dlho žiješ v Londýne? V Londýne žijem už deviaty rok. Vlastne tu už mám pomaly odpracované viac, ako na Slovensku.
Prečo si sa rozhodol vycestovať do UK? K vycestovaniu do UK ma prinútila veľmi katastrofálna ekonomická situácia na Slovensku. Oni nás všetkých doslova vyhnali z krajiny. Odchádzal som vo veku 24 rokov. Vtedy by už mal mladý človek vedieť, čo v živote chce, aká práca by ho v živote bavila. Veľa mladých ľudí na Slovensku nemá tu možnosť robiť čo chce. Sú radi, keď majú akúkoľvek prácu. Podľa mňa je veľmi dôležité a nemala by sa podceňovať práca, ktorá ťa napĺňa. Pretože denne 8 hodín spíš, 8 hodín pracuješ (čo je tretina z dňa) a 8 hodín máš sám pre seba. Keď tretinu dňa stráviš robením toho, čo nechceš, odzrkadlí sa to aj na tvojom osobnom živote. Londýn mi ponúka možnosť „makať“ na tom, čo ma baví. Je to veľmi smutné, že sa to ťažko realizuje na Slovensku. Je tu veľmi veľa šikovných, kvalifikovaných Slovákov, ktorí by boli rozhodne prínosom pre slovenskú ekonomiku.
Prečo si sa rozhodol zúčastniť na „protest Gorila & ACTA solidarity gatherin in London“? Myslím, že teraz nebudem odpovedať len za seba, ale aj za všetkých zúčastnených protestu Gorila-London. Nebol zastúpený v takom hojnom počte ako v slovenských mestách, ale každá účasť sa ráta. V prvom rade sa cítim stále byť zodpovedný za to, čo sa na Slovensku deje. Nikdy som svoju národnú identitu nepoprel. Chceli sme podporiť ľudí doma, aby vedeli, že i keď sme tu, stále sme s nimi. Verejne vystúpiť, že nám to, čo sa deje na Slovensku nie je ľahostajné. Kauza Gorila nie len taká kauza. Je to priamy dôkaz arogantnosti štátnej moci a oligarchie a aj to je jeden z dôvodov, prečo sme tu a nie doma. To všetko má dopad na ekonomickú situáciu na Slovensku. Kompetentní zúčastnení v kauze gorila si neuvedomujú, že tu už prišla výmena generácií a s nami to budú mať ťažšie.
Kto bol organizátorom protestu? Protest zorganizovali pomocou sociálnej siete Roman Kolcun a Radka Jakubová. Osobne sme sa predtým nepoznali. Stretli sme sa až na proteste, veľmi milí ľudia.
Myslíš si, že má význam organizovať demonštráciu i za hranicami Slovenska? Ak áno, tak aký? Rozhodne má. Po prvé, ako som už spomínal, morálna podpora ľudí na Slovensku a po druhé, zviditeľnenie tohto problému aj za hranicami štátu.
Čo si myslíš o kauze „Gorila“ ako takej? Čo by mohli ľudia protestmi dosiahnuť? Kauza gorila je len minimum čo sa nám podarilo uzrieť. Bohužiaľ, to čo sa opisuje v tých spisoch je štruktúra vedenia krajiny. Všetci ľudia doma by si mali uvedomiť, že to nie je len taká hocijaká kauza. Je to priamy dôkaz. Nikto zatiaľ spisy nepoprel. Protesty by sa nemali podceňovať. Teraz je ten čas, keď ľudia môžu niečo zmeniť, tlakom na štátnu moc. Na Islande vzhľadom k finančnej kríze a korupcie politikov, ktorá spôsobila takmer bankrot krajiny vznikol 4 roky dozadu prevrat. Protesty vyústili až do zmeny islandskej ústavy a potrestaniu zodpovedných. Island zmenou ústavy prešiel na švajčiarsky referendový model priamej demokracie. Švajčiari si volia svojich zástupcov pomocou referend. Taktiež i na dôležité otázky. Majú tam vyše 200 referend ročne a pozrite kde sú. Nech mi nikto nehovorí, že sa to nedá urobiť aj u nás, že to aj tak nemá zmysel. Za toto všetko sme všetci zodpovední sami. Toto všetko sa robí s našim súhlasom, pretože keď neprotestujeme, tak s tým súhlasíme. A keď s tým súhlasíme, tak sme vinní.
**Pôjdeš voliť? ** Nie. Pretože súčasný volebný systém zo zahraničia je hrozne komplikovaný. Nechápem prečo sa ešte stále zo zahraničia nedá voliť na slovenských ambasádach. Štatistiky slovenského veľvyslanectva v UK uvádzajú, že len tu vo Veľkej Británii žije okolo sto tisíc Slovákov. Podotýkam, že väčšina z nich je mladá generácia. Myslím, že toto číslo by výrazne pohlo percentami na Slovensku. Niekedy mi to pripadá, ako keby nechceli aby sme volili. Keď si to zoberiete, drvivá väčšina mladých voličov je pravicovo orientovaná.
