Pred 77 rokmi vstúpili do Nitry nemecké vojská: Do kasární ich však nepustili

Zdroj: TASR

V auguste 1944 Nitru obsadili nemecké vojenské jednotky. Výstrely však nutné neboli. Bez tragických udalostí sa však povstanie ani v našom regióne neobišlo.

Nitrianska armáda sa na rozkaz veliteľa posádky Jána Šmigovského k povstaniu nepridala. Po vojne bol za zradu na povstaní bez milosti odsúdený na trest smrti v prvom skončenom procese pred Národným súdom.

Nemecké vojská v Nitre

Slovenské národné povstanie vyhlásili 29. augusta 1944 v Banskej Bystrici. Prvé kolóny nemeckých vojsk začali Nitrou prechádzať už 31. augusta. Deň na to prišla do mesta časť nemeckej divízie na nákladných obrnených autách, s mínometmi a delami.

Ako uvádza obec Urmince vo svojej histórii, nemecké jednotky 20. divízie SS Schill v roku 1944 postupovali od Nitry dvoma prúdmi – jeden cez Čakajovce a druhý cez Lefantovce a Oponice.

„31. augusta boli povstalecké vojská donútené ustúpiť zo svojich postavení pri Lužiankach a Čakajovciach k Mýtnej Novej Vsi. Tu došlo k boju. Po nasadení tankov a obrnených transportérov do bojov museli povstalci ustúpiť na obrannú líniu tiahnucu na Urmince, Topoľčany a Krnču. Pri Urminciach 3. 9 1944 došlo k ťažkým bojom s nemeckými jednotkami. Tieto utrpeli značné straty. No straty na životoch boli aj na strane povstalcov. Povstalci ustúpili pred presilou do Topoľčian,“ uvádza sa na stránke obce Urmince.

Nemci sa chceli ubytovať v kasárňach, avšak Ján Šmigovský bol aj naďalej rozhodnutý zachovávať vernosť iba slovenskej vláde.

So svojimi jednotkami sa nepridal k povstalcom, ale nehodlal podporovať ani nemecké okupačné vojská. Miestni vojaci preto Nemcov do kasární nevpustili.

Výsadkári na Zobore

Napriek blízkosti nemeckých vojsk sa začali partizáni objavovať pomerne blízko Nitry. Na jeseň partizáni zoskočili v pohoriach Tribeč a Vtáčnik.

Skupina sovietskych vysádkárov pristála aj priamo na Zobore.

Správy o partizánoch sa šírili do okolitých obcí, ktoré situáciu počas vzbury opisujú v obecných kronikách či novinách. Hrdinov, ktorí položili život, pripomínajú pomníky.

Na padlých v boji nezabudli

V obci Cabaj-Čápor pripomína padlých v boji za slobodu vlasti pomník, ktorý bol v roku 1965 vyhlásený za Národnú kultúrnu pamiatku. Jeho autorom je Július Bártfay.

„Koľko občanov našich obcí sa do povstania zapojilo, ako partizáni alebo ako vojaci 1. čsl. armády na Slovensku, sa nepodarilo presne zistiť. Poznáme však mená občanov Cabaja a Čápora, ktorí v boji proti fašistickým okupantom a ich pomáhačom z radov Pohotovostných oddielov HG položili svoje životy. Karol Babán, Jozef Mrázik, Štefan Mrázik, Juraj Buch, Ján Bolfa z Cabaja, žandár Michal Bidelnica, Jozef Babka, Ján Babka z Čápora – to sú mená padlých v boji za našu slobodu vytesané na veky na pamätné mramorové dosky,“ uvádza autor Jozef Havel v publikácii Obec CABAJ – ČÁPOR v rokoch II. svetovej vojny (1939 – 1945).

Na obdobie SNP spomína aj obec Čechynce, ktorú taktiež v roku 1944 obsadili nemeckí vojaci. „Chytili tu akýchsi partizánov a v auguste odvliekli 11 mladíkov. V zime 1944 všetci muži obce vo veku od 16 do 60 rokov museli stavať obranné postavenia a platili im bezcennými peniazmi. Nemci v tomto roku vyhodili do vzduchu betónový most, postavený r. 1943. Do obce 29. marca 1945 vtiahla 795. jednotka II. Ukrajinského frontu, ktorá sa tu zdržala dva dni. Pri bojoch o obce zahynuli traja sovietski vojaci, ktorí boli pochovaní v miestnom cintoríne,“ píše sa v histórii obce Čechynce.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.

Foto: ilustračné