SNP v Nitre: Veliteľ Šmigovský zostal verný Tisovi, povstalcov v Bystrici považoval za pomýlených jedincov

Vojnové udalosti spojené so Slovenským národným povstaním sa Nitry nijak zvlášť nedotýkali. Vtedajší veliteľ Ján Šmigovský to nedovolil. Miesto toho zostal verný prezidentovi Tisovi a vydal niekoľko zákazov, vrátane zhromažďovania obyvateľov.

Ilustračný obrázok k článku SNP v Nitre: Veliteľ Šmigovský zostal verný Tisovi, povstalcov v Bystrici považoval za pomýlených jedincov
Zdroj: TASR

Nitrianska posádka slovenskej armády sa do augustového povstania nezapojila. Nariadil to jej veliteľ Ján Šmigovský, ktorý sa rozhodol zachovať vernosť slovenskému štátu aj po tom, ako mu bol 29. augusta 1944 doručený rozkaz podpísaný náčelníkom generálneho štábu pozemných vojsk v Banskej Bystrici generálom Golianom.

Od vernosti k Tisovi až k obmedzujúcim opatreniam

Šmigovský hneď po výzve banskobystrického rozhlasu o začiatku protifašistického povstania na Slovensku zvolal do nitrianskeho Mestského domu všetkých predstaviteľov úradov na poradu. „Označil bystrické povstanie za vzburu pomýlených jedincov a oznámil, že i s posádkou zachováva vernosť prezidentovi Tisovi a vláde v Bratislave,“ píšu v knihe Dejiny Nitry historici Veronika Slneková a Zoltán Nagy. Po tejto porade sa Šmigovský ujal vojenskej správy mesta a vydal zákaz čapovania liehovinových nápojov, zhromažďovania obyvateľov a zákaz vychádzania na ulicu po zotmení.

Nepodporil ani Nemcov

Prvé kolóny nemeckých vojsk začali Nitrou prechádzať už 31. augusta. Na druhý deň prišla do mesta časť nemeckej divízie na nákladných obrnených autách, s mínometmi a delami. Nemci sa chceli ubytovať v kasárňach, avšak Ján Šmigovský bol aj naďalej rozhodnutý zachovávať vernosť iba slovenskej vláde. So svojimi jednotkami sa nepridal k povstalcom, ale nehodlal podporovať ani nemecké okupačné vojská. Slovenskí vojaci preto Nemcov do kasární nevpustili. „Pred bránami kasární začali velitelia oboch strán vyjednávať pred očami zhromaždených zvedavých občanov. Po výmene názorov a telefonátov s prezidentom republiky a veliteľom nemeckých vojsk na Slovensku Höflem, Nemci zmenili názor a odišli smerom na Zlaté Moravce,“ uvádza Slneková a Nagy. Šmigovský však zostal veliteľom posádky iba do 3. septembra, kedy do Nitry prišli ďalšie nemecké vojská a začlenili ju do vojnového operačného pásma.

Kolaborant či hrdina?

Ján Šmigovský bol za svoje konanie krátko po vojne odsúdený a popravený zastrelením. Mnohí ho považovali za kolaboranta, ktorý po vypuknutí SNP spolupracoval s nemeckými vojskami. Jeho priaznivci ho zasa považujú za hrdinu, ktorý sa do dôsledkov držal svojej prísahy a zostal za každých okolností verný slovenskému štátu.

V roku 1998 bola v Nitre na budove bývalých kasární, dnešnej tržnice, osadená pamätná tabuľa venovaná Šmigovskému. Zhotoviť ju dal Slovenský historický ústav Matice slovenskej, mesto Nitra a Konfederácia politických väzňov. V roku 2005 ju Nitriansky magistrát dal odstrániť. „Bojoval na strane protipovstaleckých vojenských síl, čím sa chtiac-nechtiac stal spojencom okupačnej nemeckej armády, ktorá v roku 1944 obsadzovala slovenské územie. Osadenie jeho pamätnej tabule v Nitre nevychádza z historických faktov, ale z politických tendencií síl, ktoré sa snažia rehabilitovať satelitný slovenský štát. Zneužívajú pritom aj tragické osudy niektorých ľudí, ako v prípade Šmigovského,“ napísal v roku 2005 vo svojom stanovisku mestu Nitra riaditeľ Historického ústavu Slovenskej akadémie vied Valerián Bystrický.

Zdroj: TASR