Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Terra Illmer castri Zolgagyeriensis vyhráva!
Bývame v nich a často ani nevieme, ako ich názvy vlastne vznikli. Vybrali sme pár obcí z nášho okresu a zisťovali sme, ako sa kedysi volali a čo sa skrýva za ich menami.
Čeľadice
Podľa všetkých doterajších historických prác, najstarší doklad o existencii Čeľadíc pri Nitre je v listine z r. 1113, kde sa obec uvádza najprv vo forme villa Scala, v inej časti tohto dokumentu ako villa Scalad. Čo sa týka motivácie vzniku názvu, tomto prípade ide o starobylé označenie, ktoré bolo úzko zviazané so zamestnaním určitej skupiny ľudí. V časoch Veľkej Moravy sa názvom dvorec označoval súbor budov, a teda domu veľmoža, jeho poddaných, vojenskej družiny, ale aj chliev či sýpka. Ľudia, ktorí tu pracovali sa nazývali čeľadníci a keďže ich bolo stále viac, sťahovali sa do blízkych osád a dedín, ktoré sa neskôr volali Čeľadice, Čalád.
Lehota
Okolie osady, ktorá sa kedysi volala Aba Lehota tvoril súvislý lesný porast. V záujme vtedajších panovníkov sa však lesy vyklčovali, aby sa zúrodnená pôda mohla využívať pre rozvíjajúce sa roľníctvo. Obyvateľom, ktorí vykonávali tieto práce, bola udelená výnimka z daní, ktorá trvala 10 až 15 rokov. Doba trvania výnimky sa nazývala lehota a odtiaľ vznikol názov obce.
Šurianky
Prvá písomná zmienka o Šuriankach pochádza približne z roku 1265. Patrili k Nitrianskemu hradu a od roku 1296 miestnemu zemanovi. Pôvodný názov obce je pravdepodobne odvodený od slova šur, ktoré znamená močiar. Ten sa totiž kedysi nachádzal na mieste dnešnej obce.
Čakajovce
Prvý záznam z roku 1251 hovorí o obci Cheka ako o sídle rybárov Nitrianskeho hradu. V roku 1259 sa spomínajú Chokovy. Pomenovanie sa vyvodzuje z výrazu Čege alebo aj Cégek čo označuje zariadenie na chytanie rýb. Prvý poslovenčený názov obce sa objavil v roku 1742, a to vo forme Csakajowcze. Zaznamenal ho Matej Bel vo svojich spisoch. Od roku 1774 sa už obec spomína ako Csakajowitz a potom Czakajowcze.
Jelenec
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z r. 1113, ked' sa vtedajší názov obce Gimes vyskytol v súpise majetkov zoborského benediktínskeho kláštora. O pôvode názvu je niekoľko teórií, z ktorých najpravdepodobnejšia tvrdí, že je vytvorený zo slova „gím“, ktoré totiž v preklade znamená jeleň.
Tajná
Ak ste si mysleli, že obec je opradená tajomstvom, máte pravdu. Jedna z povestí hovorí, že svätobeňadický opát dal medzi riekou Hron a Žitava urobiť súpis všetkých osád, riek a lesov, aby ich mohli zakresliť do mapy. Dvaja mnísi dva dni a dve noci blúdili cestou-necestou. Na tretí deň vkročili do rozprávkovej krajiny. Krásna príroda, no osada nikde. Boli tam len chlapi, ktorí klčovali les. Keď sa ich spýtali, kde majú svoje ženy a deti a kde nocujú, chlapi sa len tajomne usmievali: „Naše osady sú také zastrčené, a stratené v tejto húštine, že sú tajné. Kto s dobrým prichádza, toho vďačne privítame, kto sa so zlým približuje, ten nás nenájde.“
Mních si niečo po latinsky zamrmlal a už aj krasopisne zapísal do mapy: TAYNA. Nie je isté, či to bolo tak, ale je známe, že túto obec vlastnil rod Taynaovcov, o ktorých je dostatok historických dokladov.
V roku 1565 sa spomína i názov Kapitulská Tajná.
Výčapy – Opatovce
Obec Výčapy – Opatovce vznikla v roku 1888 zlúčením dvoch obcí, Výčapy a Opatovce. Archeologické nálezy z chotára dnešnej obce svedčia o tom, že toto miesto bolo osídlené od obdobia Veľkej Moravy. Osada ležala na frekventovanej ceste, ktorá spájala Nitru so severným Ponitrím, Turcom a Poľskom. Pravdepodobne bola častou zastávkou cestujúcich, a preto osada dostala príznačný názov Výčapy, čiže miesto, kde sa čapovalo pivo a víno.
Prvá písomná zmienka o obci Výčapy je z roku 1239. Samotná osada je staršieho založenia a bola majetkom rodu Hunt – Poznanovcov, ktorí darovali časť svojho majetku vo Výčapoch zoborskému opátstvu. Na darovanom majetku postupne vznikla samostatná osada, ktorá dostala názov Opatovce.
Cabaj-Čápor
Názov Cabaj sa odvádza od ľudového pomenovania šantivého, dobiedzavého chlapčiska. Je možné, že obyvatelia pôvodnej slovienskej osady často dobiedzali do cestujúcich. Možno žil v pôvodnej osade nejaký široko-ďaleko známy dobiedzač či zbojník. Možno to však nebol zbojník, ale hrdina, ktorý sa smelo staval proti tým, čo si chceli podmaniť, zotročiť jeho osadu.
Čápor už na prvý pohľad súvisí so slovom čapnúť. Čapor bol pastiersky bič s krátkou rukoväťou. Iní dávajú tento názov do súvisu so starým (dnes už mŕtvym) slovom čapur, ktorým kedysi naši predkovia označovali klčoviská. Obidve základné slová však dokazujú, že Čaporčania boli oddávna pastiermi a roľníkmi, ktorí si zem pre svoju obživu získavali aj klčovaním okolitých hájov. A tých je v tomto kraji veľa.
Štitáre
V Slovenskom lexikóne sa uvádza, že v terajších Štitároch, (vtedajší názov Schitár, Sitár) sa od 10. do 12. storočia vyrábali štíty. Toto tvrdenie sa opiera o skutočnosť, že starobylý názov obce Schitár označoval výrobcu štítov alebo tiež bojovníka so štítom.
Prvá písomná zmienka o Štitároch sa nachádza v druhej Zoborskej listine z roku 1113 a názov si prešiel mnohými zmenami: Sitár, Schitár, Chytár, Chatár, neskôr Chithar (1302), Csitar (1773), Čitáry (1920), Dolné Štitáry (1927), Dolné Štitáre (1948).
Mojmírovce
Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1156. Medzi pôvodné názvy obce patria Ylmer (1156), Ilmur (1275), terra Illmer castri Zolgagyeriensis (1277), Urmín (1808) a až od roku 1948 Mojmírovce. Obec patrila totiž najprv zemianskemu rodu Ilmer – Ürmenyiovcov.
Foto: ilustračné