Posledný kráľ rieky Nitry: Obrovský úlovok, ktorý postavil na nohy neďalekú obec
V časoch kedy rieku Nitra nedevastoval človek bolo možné chytiť prekrásne ryby. No tento úlovok bol pre miestneho rybára určite životným. Prečítajte si pútavý príbeh, ktorý na nohy postavil celú obec.
Jozef Rozbora nám sprostredkoval príbeh, ktorý, ak ste doposiaľ nepoznali, oplatí sa prečítať. Nič podobné totiž bežný smrteľník len tak ľahko nezažije. Už vôbec nie na rieke Nitra, ktorú si zničil človek. Jozef Rozbora začína rozprávanie. „Bolo leto minulého storočia, v obci Šarlušky – Kajsa, dnes Lužianky, cez ktorú preteká rieka Nitra, boli kalendáre otvorené na strane – sobota, 26. august 1939. V ten horúci deň bola celá obec na nohách,“ opisuje príbeh Jozef Rozbora.
Bol to posledný kráľ
Obyvatelia obce sa hrnuli na cestu pri železničnej stanici. Dôvodom zhluku všetkých ľudí bol trofejný sumec. Vidieť ho môžete aj na fotografii, ktorú nám poskytol Jozef Rozbora. „Fotografia bola zavesená na stene v pohostinstve v Lužiankach. Jej digitálnu formu mi poskytli zamestnanci starostu obce. Pôvodný autor, ktorý snímku urobil v roku 1939 je zrejme neznámy,“ uviedol Jozef Rozbora.
Sumec kráľovský, ako ho domáci nazvali, meral 210 cm a vážil 91 kg. „Toto rybie monštrum s obrovskou papuľou viezol na drevenom vozíku miestny občan, no v prvom rade rybár, pán Herbanský. Ryba bola taká veľká, že jej dlhý chvost zametal prašnú cestu. Okolo vozíka na kamennej ceste sa tlačili dospelí, medzi ktorými sa vynímal v parádnej čiapke prednosta miestnej železničnej stanice,“ pokračuje v rozprávaní Jozef Rozbora.
Vedela o ňom celá dedina
Obrovského sumca chytil do siete zamestnanec železnice pár dní pre začatím druhej svetovej vojny. Ako dodáva Jozef Rozbora chytanie rýb do sietí bolo v tých časoch povolené. Pán Herbanský však nechytal malé ryby. „Nechcel uraziť šťastie malými rybami a všetky výlovy pokladal za prípravu na vytiahnutie kapitálnej ryby. Jeho početné návštevy pri rieke a čakanie na obra sumca hýbali celou dedinou,“ hovorí Jozef Rozbora.
Ako spomína Jozef Rozbora chlapi v hostinci U Štefina uzatvárali stávky na to, či sa mu to podarí a aký veľký sumec to bude. „Väčšinou padali tipy do dĺžky od 1 do 1,5 metra. Tip robotníka ktorý pracoval na úprave brehov rieky, že bude mať viac ako 1,5 metra, vyvolal mohutný smiech,“ opisuje Jozef Rozbora.
Ako ďalej pokračuje Jozef Rozbora po správe, že kráľovský sumec je chytený, sa mnohí vybrali k rieke pozrieť sa na úlovok, no najmä pomôcť naložiť sumca na drevený vozík ktorý pripomínal máre. „Obec sa stala popri novej rozšírenej a frekventovanej železničnej stanici, známa aj tým, že v ich katastri bol ulovený obrovský sumec,“ dodal Jozef Rozbora.
Tie časy sú preč
Časy kedy v našej rieke plávali ryby takýchto rozmerov sú pravdepodobne už nenávratne preč. S nimi aj brehy rieky obsypané nadšenými rybármi. „Konanie človeka a ruka vodohospodára zaúradovali. Vypustili koryto, ryby spláchlo ako v umývadle. Následne ťažké nákladiaky a píly dokonali dielo skazy. Rieka sa poddala. Už nadobro zmizli krásne zákutia pri koryte rieky, kde chytal aj náš rybár pred viac ako sedemdesiatimi rokmi,“dodáva na koniec Jozef Rozbora.