Meteorické roje: Ohrozujú satelity a kozmonautov

„Meteor, ľudovo nazývaný padajúca hviezda je svetelný jav, ktorý pozorujeme, keď akýkoľvek rýchlo sa pohybujúci vesmírny objekt vstúpi do zemskej atmosféry. Trením o molekuly vzduchu sa rozžhaví na tisíc stupňové teploty, čo spôsobuje jeho svietenie a nám sa to zo zeme javí, ako keby padala hviezda,“ vysvetľuje Marián Šabo z Obýc.

[size=14][color=#cc3300]­Modré, červené, malé, veľké[/color][/si­ze] Meteory sú rôznej jasnosti a farieb. Závisí to od druhu telesa a rýchlosti, akou vstúpilo do atmosféry. V zásade platí, že čím je vesmírne teleso väčšie a rýchlejšie, tým je meteor jasnejší a zvyčajne má farbu „do modra“. Pomalšie a menšie telesá sú slabšie a zvyčajne do červena. Nie je to ale jednoznačné pravidlo, pretože záleží aj na iných faktoroch, ako chemické zloženie telesa, či uhol, pod akým do atmosféry vstúpilo.

Podľa tohto je rôzny aj ďalší osud vesmírneho telesa, ktoré meteor spôsobilo. Malé telesá sa pri „horení“ v atmosfére zväčša úplne vyparia, veľké a odolné kusy však môžu prechod atmosférou prežiť a dopadnúť na zem ako meteority.// **„Bežný človek ale pri pozorovaní padajúcej hviezdy tieto rozdiely medzi nimi nemusí vôbec spoznať, teda mimo prípadu, keď mu padne meteorit na hlavu. Tu sa už zloženie a veľkosť meteoru dá vytušiť,“ **//vtipkuje Marián.

„Ako som už povedal, nie je meteor ako meteor. A to súvisí aj s obdobiami, v ktorých je možné vidieť meteorov viac a kedy menej. Rôzne telesá medziplanetárneho materiálu (pochádzajúce napríklad so zrážok medzi asteroidmi) narážajú do zemskej atmosféry v rôznom množstve v podstate každý deň. Vstupy týchto telies do atmosféry sa nedajú predpovedať a sú viac-menej náhodné. Preto sa takéto meteory nazývajú sporadickými meteormi. Ak pozorne sledujete v noci oblohu, tak aj mimo obdobia meteorických rojov uvidíte za hodinu tak 5 až 10 sporadických meteorov, ktoré môžu „vyletovať“ z rôznych miest na oblohe. Alebo aj žiadny, je to rôzne,“ prezrádza miestny odborník.

[size=14][color=#cc3300]­Meteorické roje[/color][/size] Meteorické roje sú obdobia zvýšenej činnosti meteorov, ktoré zdanlivo vyletujú na oblohe z jedného konkrétneho miesta (tzv. radiant meteoru). Tieto obdobia sa dajú pravidelne predvídať. Je to vďaka tomu, že meteory z meteorických rojov nie sú ako bežné sporadické meteory. Ide totiž o častice kometárneho prachu (v podstate zvyšky „chvosta“ kométy), ktoré sa rozptyľujú pozdĺž dráhy kometárneho telesa. Dráhy komét tak predstavujú akési neviditeľné hadice plné prachu, ktoré sa tiahnu naprieč celou slnečnou sústavou. Dráha Zeme sa v pravidelných obdobiach križuje s dráhami viacerých komét a my máme práve vtedy možnosť pozorovať meteorický roj.

Meteorických rojov je pomerne veľa, no väčšinou sú pomerne slabé. V čase ich maxima môžeme pozorovať iba niekoľko meteorov za hodinu. Tých silnejších rojov je iba niekoľko, no dajú sa pri nich sledovať desiatky až stovky meteorov za hodinu. Najznámejší meteorický roj sú augustové Perzeidy, nazvané podľa súhvezdia Perzeus, z ktorého zdanlivo vyletujú – spomínaný radiant, no medzi silnejšie roje patria napr. aj novembrové Leonidy, aprílové Lyridy či decembrové Geminidy.

[size=14][color=#cc3300]­Sú meteorické roje nebezpečné?[/co­lor][/size] Môžu meteory nejakým spôsobom ohroziť život na Zemi?// „Čo sa týka meteorických rojov, v drvivej väčšine prípadov ich tvoria veľmi malé a jemné čiastočky kometárneho prachu, ktoré úplne zhoria v atmosfére. Dodnes nebol zaznamenaný jediný prípad, kedy by nejaký meteor z kometárneho meteorického roja dopadol na zemský povrch. Je síce teória, podľa ktorej známu Tunguzskú katastrofu na Sibíri v roku 1908 spôsobil veľký úlomok z kométy Encke pohybujúci sa v meteorickom roji Tauridy, ale to je veľmi ojedinelý a navyše nepotvrdený prípad."//

Inak by meteorické roje mohli spôsobiť problémy skôr satelitom a kozmonautom na obežnej dráhe, ktorých žiadna atmosféra nechráni. „Napríklad kozmonauti z ISS sa pri veľkých meteorických rojoch premiestňujú do záchrannej lode Sojuz, aby mohli v prípade potreby, teda zásahu stanice meteoroidom, včas opustiť vesmírnu stanicu. Našťastie sa to ešte ani raz nestalo,“ hovorí Marián. Ale čo sa týka bezpečnosti, prechádzajúce tvrdenia platia len pre kometárny prach; pri spomínaných sporadických meteoroch je to rôzne:

V extrémne drvivej väčšine prípadov nič nehrozí, ale nikdy to nie je stopercentná istota. „Tu by som dal ešte jednu zaujímavú radu. Vzácne sa totiž pozorujú tzv. stacionárne meteory, ktoré zdanlivo na oblohe nevidíme ako padajúcu hviezdu, ale skôr ako nehybnú hviezdu, ktorá sa v sekunde rozžiari na oblohe, aby náhle zhasla. Je to tým, že jeho dráha „mieri“ priamo na pozorovateľa. Ak teda uvidíte veľmi jasný stacionárny meteor, radšej sa bežte schovať, pretože pravdepodobnosť, že vám niečo padne na hlavu, sa podstatne zvyšuje,“ usmieva sa mladý astronóm.