Novinka na Nitrianskom hrade: Sprístupnili objavené múry v katedrále
Múry boli objavené v Dolnej lodi katedrálneho chrámu počas archeologického výskumu. Nachádzajú sa pod presklenou podlahou.
Biskupstvo Nitra sprístupnilo pod presklenou podlahou odkryté múry z najstaršej známej časti katedrálneho chrámu svätého Emeráma na Nitrianskom hrade. Múry boli objavené v Dolnej lodi katedrálneho chrámu počas archeologického výskumu v roku 2008, ich skoršej prezentácii však bránili financie. Podľa nitrianskeho biskupa Viliama Judáka múry pochádzajú pravdepodobne z 9. až 10. storočia. Archeológovia pripúšťajú, že na mieste sa môžu nájsť aj staršie časti patriace sakrálnej stavbe.
Výsledky výskumu
Archeologický výskum Nitrianskeho hradu a hradného kopca priniesol viacero presvedčivých dôkazov o jeho neprerušenej existencii a vývoji už od počiatku 9. storočia, pričom sa zistilo, že v 9. až 11. storočí bol sídelným hradom veľkomoravského a neskôr uhorského kniežatstva a pravdepodobne aj sídlom veľkomoravského nitrianskeho biskupstva.
Pri staršom archeologickom výskume sa na vrchole kopca našlo veľké množstvo nepriamych dokladov existencie kamennej murovanej architektúry. Ich výskyt sa sústreďoval na vrchole hradného kopca v okolí paláca a kostola.
Honosná stavba
Archeológovia sa domnievali, že prinajmenšom jedna z týchto stavieb musela byť rozsiahlym honosným a reprezentačným stavebným komplexom. Potvrdzuje to jednak druh kameňa, z ktorého bola postavená – išlo o špecifický druh vápenca, ktorý sa okolí Nitry nevyskytuje. Jeho najbližšie využívané ložiská ležia približne 100 kilometrov od Nitry. Okrem toho z tejto stavby pochádza viacero zlomkov omietky s freskovou výzdobou a honosne zdobených kamenných architektonických článkov, ktoré naznačujú, že na stavbe tohto komplexu sa mohla podieľať kamenárska dielňa z Franskej ríše. V roku 2005 sa v interiéri katedrály sv. Emeráma vykonal geofyzikálny prieskum georadarom, ktorý naznačil, že pod podlahou kostola existujú staršie stavby.
Ďalšie objavy
Ďalší archeologický výskum sa pod vedením Petra Bednára uskutočnil v roku 2008 v interiéri Dolného kostola tvoriaceho najstaršiu známu časť katedrály sv. Emeráma. Archeológovia počas neho odkryli v spodnej časti južnej steny časť muriva z kvádrikov z litotamniového vápenca, ktoré môže súvisieť so stavbou, ktorej časť bola rozobratá v polovici 11. storočia v čase výstavby komorového valu. Na rozhraní chóru a lode kostola odkryli masívne murivo, rešpektované aj pri následnej rozsiahlej gotickej prestavbe kostola v 14. storočí. Murivo označili ako základ oltárnej menzy a hrobov sv. Svorada-Ondreja a sv. Benedikta, spolupatrónov kostola.
Foto: ilustračné