Miléniový pamätník na Pyramíde: Nemý svedok minulosti, ktorý toho prežil naozaj dosť
Miléniový pamätník na Pyramíde poznajú takmer všetci obyvatelia mesta pod Zoborom. Na jednu z najznámejších súčasných zoborských technických pamiatok sme sa spýtali regionálneho historika Imricha Točku.
Ak sa aj vy pýtate čo kedysi predstavoval tento pamätník a kto sa chcel postarať o to aby po ňom neostalo ani stopy, aj keď neúspešne, čítajte ďalej. Regionálny historik Imrich Točka, autor viacerých publikácií o Nitre, nám ochotne poskytol odpovede na naše otázky.
Historická pamiatka s kontroverznou minulosťou
Aj týmito slovami o miléniovom pamätníku začína historik Imrich Točka. „História Miléniového pamätníka sa začala písať na sklonku 19. storočia. Uhorský parlament vtedy v apríli 1896 v súvislosti s oslavami tisíceho výročia vzniku kráľovstva prijal Zákon o miléniu. Vtedy uhorská vládna moc rozhodla vybudovať Miléniový pamätník na Zobore. Mal byť postavený v monumentálnom štýle s uhorským štátnym znakom a letopočtom 896 – 1896,“ povedal Točka
Historik ďalej uviedol že jeho výstavba sa začala v apríli 1896 a bol slávnostne odhalený 30. augusta toho istého roku za veľkej účasti verejnosti a významných hostí. .
Mohutnosť a materiál z akého bol pamätník skonštruovaný sťažil jeho likvidáciu. „Základnou nosnou časťou pamätníka bol mohutný žulový podstavec. Jeho stabilitu zabezpečovali betónové základy zapustené do hĺbky dvoch metrov do zeme. Z podstavca do výšky 20 m vystupoval kamenný štvorhranný žulový obelisk. Pri základni pylónu boli umiestené štyri sochy turulov, bájnych vtákov starých Maďarov. Boli vytesané zo svetlohnedého mramoru – vo vzletovej polohe každý na inú svetovú stranu. Monument bol dobre viditeľný zo širokého okolia,“pokračuje historik.
Požadovali ho nevyhnutne odstrániť
Miléniový pamätník však nemal dlhú životnosť. „Koniec prvej svetovej vojny, zánik Uhorského kráľovstva a vznik Československej republiky roku 1918 vytvorili predpoklady, ktoré nevyhnutne viedli k jeho odstráneniu. Napriek tomu, že začiatkom roku 1919 obsadilo časť Slovenska československé zahraničné vojsko tvorené legionármi, ktoré sa stalo základom novej armády nového štátu, československá vládna moc ešte dlho nemala celé územie Slovenska pod kontrolou. V duchu silnejúceho konfliktu s Maďarskom silneli hlasy, ktoré považovali za nevyhnutné urýchlene odstrániť symboly vtedy nenávideného Uhorska,“ prezradil Imrich Točka.
Pokusy museli opakovať viackrát
Ako uvádza Točka, konečné rozhodnutie o zničení pamätníka na Zobore padlo v spravodajskej kancelárii československých légií v januári 1921 a malo sa urýchlene vykonať ešte pred vysviackou prvých troch slovenských biskupov Kmeťka, Blahu a Vojtaššáka, ktorá bola naplánovaná na začiatok februára.
„Zoborská akcia osemčlennej legionárskej skupiny pod vedením Jozefa Honzu bola naplánovaná na 2. februára, iba tri týždne po tom, čo takmer tá istá zostava vyhodila do povetria podobný Miléniový pamätník na Devíne. O samotnom priebehu odkrýva svedectvo iba nedávno objavený denník Jozefa Honzu, ktorý sa v súčasnosti nachádza v depozite Slovenského národného archívu v Bratislave. Akcia bola prísne utajená. Podľa Honzových zápiskov nebola deštrukcia trhavinouvôbec jednoduchá, pretože pamätník mal vysokú stabilitu a odolnosť.Akcia sa preto neplánovane musela viackrát opakovať.Konštrukciu držali prostredné nesmierne ťažké a stabilné žulové bloky. Popoludní 8. februára sa legionárom dielo skazy podarilo dokončiť,“ približuje historik Imrich Točka.
Informovali v tlači
Samozrejme o zničení miléniového pamätníka informovala aj nitrianska tlač.„O zrútení pamätníka priniesli informáciu aj miestne noviny Nyitravármegyei a NyitravámegyeiSzemle, ktoré iba konštatovali jeho zničenie. V nasledujúcich mesiacoch a rokoch začali prichádzať najrôznejšie iniciatívy s cieľom nového využitia miesta, na ktorom stál zničený pôvodný pamätník. Toto miesto sa dokonca aj viackrát stalo miestom leteckého nešťastia.“uviedol historik.
„Napriek všetkým snahám poškodené torzo pamätníka prežilo ďalšie desaťročia a stojí na svojom pôvodnom mieste ako nemý svedok minulosti až do dnešných čias.“ dodal regionálny historik Imrich Točka.
Viac informácií k osudom Miléniového pamätníka priniesol Imrich Točka v knihe ZOBOR, ktorá vyšla v decembri 2014.
Foto: archív Imricha Točku