Kedy sa ostrihať a kedy pozor na strigy? Aj o tom hovoria veľkonočné povery z Ponitria

Ľudia verili, že v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok sa konali schôdzky stríg a strigôňov. Aké ďalšie povery pochádzajú z nitrianskeho regiónu?

1. apríl 2021 Kultúra

S Veľkou nocou sa v našom regióne spájali zaujímavé tradície a zvyky. Naši predkovia verili, že aj takto si môžu zabezpečiť dobrú úrodu i zdravie. Tradičnými symbolmi boli zelené prúty alebo vajíčka, ktoré mali symbolizovať plodnosť. Oheň s vodou vraj slúžili ako magicko-očistné prostriedky.

Prívarky zo zeleniny mali upevniť zdravie a silu, obilniny vraj pozitívne vplývali na úrodu, bravčové mäso malo priniesť bohatstvo. O zabudnutých poverách píše Emília Horváthová v knihe Rok vo zvykoch nášho ľudu, ktorá bola vydaná v roku 1986. Zaujímavosti z knihy zverejnilo mesto Nitra v článku na svojom webe.

Niečo zelené

Na Zelený štvrtok sa varili prívarky zo špenátu, šťaveľu, z lístkov mladej žihľavy, ktorá vraj ozdravovala krv. Ženy, muži aj mládež sa práve v tento deň chodili umývať do potoka. Mládenci v tento deň umývali aj kone, aby boli zdravé a silné.

„Umývanie v tečúcej vode podnikali dievčence, lebo verili, že budú čerstvé ako lastovičky, nebudú mať pehy na tvári a vlasy im budú rásť rýchlejšie,“ píše sa na stránke mesta.

Na zuby aj na vlasy

Mnohí si vraj veľkonočnou vodou vyplachovali ústa, aby ich neboleli zuby. Kto staval dom, mal zamurovať do základov fľaštičku s veľkonočnou vodou a kto chcel mať pekné, husté vlasy, mal sa dať ostrihať na Zelený štvrtok. Po takomto ostrihaní vraj ani neošediviete.

Strigy a strigôni

V noci zo štvrtku na piatok sa vraj v našom regióne schádzali na krížnych cestách strigy v bielych plachtách. „Strigy vraj lámu mladé stromky, zo stajní berú hnoj, aby odobrali kravám mlieko. Ak človek spozná muža – strigôňa, musí mlčať, ak by ho prezradil, môže ho strigôň pripraviť o život či zmrzačiť,“ stojí v článku. Nie len u nás večer na Zelený štvrtok natierali ľudia dvere stajní kolomažou alebo cesnakom.

Na Veľký piatok sa vraj nemá hýbať zo zemou, preto sa nič nesadilo ani nesialo. Existuje aj povera, že ak na Veľký piatok zapichnete na roliach kosť zo šunky, zabránite vzniku krtincov.

Nahí k potoku

„Na Ponitrí ľudia verili, že obilie ochránia pred hlodavcami tí gazdovia, ktorí pred východom slnka prídu nahí k potoku, naberú čo najkalnejšiu vodu a polejú ňou stodolu. Alebo stodolu obsypali mravcami,“ spomína sa v článku.

A gazda sa vraj na Veľký piatok nesmel napiť vody, lebo by bol v lete smädný, a ani pálenky, pretože by ho vraj mohol uštipnúť had.

Svoje zvyky mali aj vydajachtivé dievky z okolia Nitry. Tie vraj chodili v noci zo Zeleného štvrtka na Veľký piatok ku kaluži a ponárajúc sa do nej holou sedacou časťou tela odriekali: „Kaluža, kaluža, Dajže mi ty muža. Ak mi muža nedáš, na rok ma zas tu máš“.

Foto: ilustračné

Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z domova i zo sveta.

SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM

SLEDOVAŤ

Najčítanejšie

• 7 dní
• 3 dni
• 24 hod

1. Aktuálne údaje potešia: V Nitrianskom kraji pribudlo najmenej nových prípadov
2. Nitriansky kraj má najmenej nových prípadov: Kde nepribudol ani jeden pozitívny?
3. Jaguar spustil nábor: Nitrianska automobilka hľadá stovky nových pracovníkov
4. Vo vakcinačnom centre v Nitre sú voľné kapacity: Očkujú aj ľudí od 45 rokov
5. Najnovšie čísla prekvapili: V Nitrianskom kraji pribudol len 1 nový prípad

6. Konečne! Do nitrianskych ulíc sa vráti život: Čo všetko sa bude otvárať?
7. Prvý zraz reprezentácie pred svetovým šampionátom: Ramsay povolal až 5 hráčov Nitry!
8. Nové prípady v Nitrianskom kraji: Testy zachytili vyše 100 pozitívnych
9. Zapojte sa do tvorby nového územného plánu: Nitra chce poznať váš názor
10. Obmedzenia na mestskom úrade: TOTO oddelenie bude dočasne zatvorené