Lenka Káčerová Kultúra Kultúra

Hercom sa stal len náhodou

Ako malý chlapec nemal svoje vysnívané povolanie. V štrnástich rokoch brigádoval ako sprievodca vo svojom rodnom meste – Banskej Bystrici, navštevoval Strednú priemyselnú školu spojovú a nakoniec sa stal hercom. V týchto dňoch oslavuje dve jubileá -

Onedlho budete oslavovať 70. narodeniny. Pamätáte si ešte na Vaše začiatky v herectve? Ako ste sa k nemu dostali? Prvý raz som hral divadlo, keď som mal päť rokov. V Banskej Bystrici, kde som sa narodil bol taký ochotnícky súbor, ktorý viedli mníšky a tie usporadúvali vianočné predstavenie s názvom Idem k Ježišovi. Ja som tam hral cigáňa – to bola moja prvá postava. Potom som hrával bábkové divadlo, veľmi dobre mi šlo hranie psov. Počas štúdia na priemyslovke som tiež hral v ochotníckom divadle. Posledné predstavenie s ochotníkmi bolo Dobrodružstvo pri Obžinkoch. Tam som hral baróna Lajosa Kostrovického.

Ako si spomínate na Vaše študentské časy? Bolo to veľmi fajn. Na prijímacie skúšky na VŠMU som sa dostal úplnou náhodou, ani som nevedel, že taká škola existuje. Na skúšky som šiel vlastne z tvrdohlavosti, lebo vtedajší riaditeľ Priemyselnej školy spojovej, na ktorú som chodil, mi odmietol dať „štempel“ na prihlášku na VŠMU s tým, že priemyslová škola nemôže dať odporúčanie na školu umeleckého charakteru. Tak som sa naštval a išiel som tam. A vzali ma.

Pôsobili ste v divadlách v Trnave a vo Zvolene. Nakoniec ste takpovediac „zakotvili“ v DAB v Nitre. Čo Vám utkvelo v pamäti počas pôsobenia v jednotlivých divadlách. Zanechalo vo Vás každé niečo iné? V Trnave som bol iba necelú sezónu, nebola tam nádej získať byt, tak som šiel do Zvolena, kde mi ponúkli byt. Vydržal som tam sedem rokov. Boli to pekné roky.

Prečo ste teda odišli a „zakotvili“ v Nitre? V 1968 som sa príliš politicky angažoval a tak mi odporúčali, aby som zmenil pôsobisko. V 1971 som prišiel do Nitry a už som tu 40 rokov.

Na ktorú postavu si spomínate najradšej? Odohral som asi 140 javiskových postáv, ťažko sa mi vyberá tá najobľúbenejšia.

A spomeniete si na tú úplne prvú v Nitre? Najskôr som robil hlavne záskoky za ľudí, ktorí odišli z divadla. Moja prvá premiéra v Nitre bola hra Porucha vo vysielaní. Moja postava sa tam volala Bohorodný, a bol som vlastne zašifrovaný Ježiš Kristus. Režíroval to vtedajší riaditeľ Divadla Andreja Bagara Ondrej Rajniak.

Aké postavy sú Vám bližšie? Komické, tragické či dramatické? Ja som našťastie tieto herecké žánre „prestriedal“. Ale vždy ma viac bavili postavy dramatické, ktoré o niečo bojujú, presadzujú niečo.

Určite sa vám počas vašich hereckých rokov stal nejaký „trapas“ na javisku, spomínate si na nejaký? Keď sme hrali Rómea a Júliu, hral som tam pátra Vincenza. Pamätám si na jedno predstavenie po dlhšej dobe. Ja som vždy čakal vzadu a sledoval dej, aby som niečo nezmeškal. Čakal som a čakal a zrazu ticho. Zľakol som sa, lebo keď je na javisku ticho, niekto by tam asi mal ísť. Rýchlo som sa začal obzerať, s kým mám ten dialóg a bývalý riaditeľ DAB František Javorský, ktorý hral Parisa, bol vtedy pri mne. Začal som ho ťahať na javisko, on sa strašne bránil, ale dotiahol som ho tam a začal svoj text „Tak pán gróf, svadba bude vo štvrtok…“ Vtedy som sa zasekol, lebo som zbadal Jána Grešša, ktorý hral Rómea, ako na mňa vyvaľuje oči. Uvedomil som si, že nie s Parisom, ale s Rómeom mám dialóg. Asi o 20 strán ďalej, keď som mal naozaj dialóg s Parisom, som svoj text začal „Tak pán gróf, ako som vám už hovoril, svadba bude vo štvrtok.“ (smiech)

Stále ste hosťujúcim členom DAB, v súčasnosti sa však neobjavujete v žiadnej inscenácii… Posledne som tu hrával záskok za pána Dóczyho v Sardinkách na scénu, prosím. Potom som musel ísť na operáciu a teraz sa liečim. Posledné predstavenie som hral začiatkom júna. Predtým som účinkoval v Piargoch. Budúcu sezónu by som už mal nastúpiť do nového muzikálu Sladká Charity, kde hrám až štyri postavy.

Okrem účinkovania v divadle ste si zahrali aj v nejakých filmoch. Aké spomienky máte na „filmovačky“? Hral som v rôznych rozprávkach najmä záporákov, strigôňov, obchodníkov, šejkov a podobne. Dokopy som hral asi v 30 filmoch. Posledne som robil film v Čechách – Les mŕtvych, vlani na jar bola premiéra.

Ako ste už spomenuli aj vy, často ste boli obsadzovaný do záporných postáv, ktoré sa vraj hercom hrajú lepšie. Prečo je to tak? Kladné postavy bývajú obyčajne schematické, záporná postava je zväčša plnokrvnejšia. Má svoje dobré aj zlé vlastnosti. Vždy bolo zaujímavé hrať nielen tie záporné vlastnosti, ale objavovať aj tú druhú polohu človeka. Potom tá postava bola bližšia k človeku.

Vašou ostatnou rolou v televízii bol milovník Helmut v seriáli Keby bolo keby. Máte s ním niečo spoločné? (smiech) Prečo? Máte záujem? Vždy keď herec robí akúkoľvek postavu, tak čiastočne vychádza aj zo seba a zo svojich skúseností.

Pracovali ste aj v dabingu. Ešte sa mu venujete? Začal som ho robiť ešte počas vysokej školy, keď sa robil naživo. Ukázali nám v kine film, dostali sme postavy, sledovali sme texty a keď sme to čiastočne vedeli, tak šup do štúdia pred mikrofón. V malej miestnosti nás bolo aj 20 pred jedným mikrofónom a jednou malou obrazovkou. Teraz sa dabingu venujem už málo.

Čo by ste robili, keby ste neboli hercom? Neviem, každý herec má obdobia, že by najradšej robil niečo iné. Ale to vždy prejde. Mňa by celkom bavilo robiť právnika. Bol som dlhoročný odborový funkcionár a zaoberal som sa pracovným právom.

Vraj máte doma obrovskú knižnicu. Koľko zväzkov asi máte? Mám v nej asi 2500–3000 kníh a všetky som ich prečítal. Kedysi som veľmi rád čítaval vojnové romány, ale hlavne klasiku a súčasnú svetovú spisbu.

Ako trávite voľný čas? Počúvam hudbu, mám rád jazz. Chodím do divadla, pozerám televíziu… Kedysi som s vnukom chodieval na dovolenky, volali sme to „pánske jazdy“. Mal som obytný príves a v ňom sme spolu obišli Taliansko, Španielsko, Francúzsko, Juhosláviu, ale aj Slovensko.

Čo vám počas pôsobenia v Nitre najviac utkvelo v pamäti? Mám veľmi veľa pekných spomienok. Pamätám si napríklad na prechod zo starej budovy divadla do novej. Išli sme sem s menšími obavami. 600 miest vo Veľkej sále a 150 v Štúdiu, pričom predtým v Starom divadle sme mali 300. Velikánske javisko, druhé najväčšie na Slovensku. Báli sme sa akustiky, ale zvykli sme si.

Nerozmýšľali ste nad vydaním nejakej životopisnej knihy s vašimi spomienkami? To by cenzúra nepustila (smiech). Mám veľa osobných zážitkov, ale o knihe neuvažujem.

Čo by ste si priali k narodeninám? Nemám žiadne špeciálne prianie. Možno len, aby som si ešte zahral nejaké zaujímavé postavy.

Dušan Lenci sa narodil v Banskej Bystrici. Navštevoval Priemyselnú školu spojovú, odbor slaboprúd, po ukončení ktorej odišiel na Vysokú školu múzických umení do Bratislavy. Jednu divadelnú sezónu pôsobil v divadle v Trnave, sedem sezón vo zvolenskom divadle. V roku 1971 nastúpil do Divadla Andreja Bagara v Nitre, kde je už 40 rokov. Z postáv si rád spomína na Protasova z hry Deti slnka (Gorkij), zbojníka v inscenácii Na skle maľované, ale aj na množstvo postáv, ktoré stvárnil v Shakespearových hrách. Sám kedysi písal poéziu, ale aj prózu. Stvárnil asi 30 postáv vo filmoch (Dúhová panna, O ľuďoch a čarodejníkoch, Návrat bocianov,…) a účinkoval aj v seriáloch Kriminálka Staré mesto a Keby bolo keby. Je rozvedený, má dcéru Miriam a vnuka Samuela (27), ktorí žijú v Prahe.

Foto: archáv Divadla Andreja Bagara, súkromný archív Dušana Lenciho

Dušan Lenci
9
Galéria
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM