Epidémie, ktoré trápili Nitru v priebehu storočí: Ako si s nimi poradili v minulosti?
Mor, cholera, pravé kiahne či Španielska chrípka. Aj s týmito vážnymi epidémiami bojovala kedysi Nitra.
S postupným osídlovaním mesta pod Zoborom v minulosti pribúdali aj choroby. S príchodom ľudí tak začína aj boj s chorobami, pričom viaceré prepukli do epidémie.
S jednou aktuálne bojuje nielen Nitra, ale celý svet. Ochorenie COVID-19, ktoré je spôsobené novým koronavírusom SARS-CoV-2, „možno charakterizovať ako pandémiu“. Vyhlásil to šéf Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) Tedros Adhanom Ghebreyesus.
V Nitre zatiaľ koronavírus potvrdený nebol. V nitrianskej nemocnici zatiaľ vyšetrili 68 pacientov, ktorí došli do nemocnice so symptómami podobnými chrípke. U žiadneho sa zatiaľ podozrenie na koronavírus nepotvrdilo.
Vo svete však hlásia viac ako 118 000 infikovaných v 114 krajinách. Novému koronavírusu podľa šéfa WHO podľahlo už 4291 ľudí.
Nejde však o jedinú epidémiu, ktorej obyvatelia nášho územia čelili. Vyplýva to z publikácie, ktorú vydala Mária Chudovanová a kolektív pod názvom Fragmenty z histórie vzniku a 60. ročného pôsobenia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v Nitre.
„Úlohu lekárov u našich predkov plnili zväčša ženy bylinkárky, mastičkárky a iba zriedka vedmy využívajúce kúzla,“ píše autorka. Iná forma pomoci však známa nebola, história nitrianskej nemocnice sa začala písať až v 19. storočí.
Mor, kiahne aj malária
Prvé zdravotnícke zariadenia na území Nitry sa mali zakladať už koncom 11. storočia. „V 11. storočí vzniká aj kláštorná lekáreň na báze prírodných zdrojov. V roku 1345 zasiahla Nitru a okolie ťažká pandémia moru,“ píše sa v publikácii.
V 16. a 17.storočí mala Nitra a okolie opäť bojovať s rôznymi epidémiami. Obyvateľov sužoval mor, objavili sa pravé kiahne, osýpky, zimnica – malária, ktoré boli dôsledkom biedy, hladu v súvislosti s vojnami a plienením.
Napriek zriadeniu morového poriadku, vzniku lekárne v Nitre či zdravotníckeho útulku, bola úmrtnosť vysoká. „V roku 1710 po Rákociho povstaní zasiahla i Nitru ďalšia vážna morová epidémia, ktorá si vyžiadala 400 ľudských obetí, čo znamenalo tretinovú smrteľnú stratu obyvateľov pre mesto prakticky najväčšiu v dejinách nitrianskeho zdravotníctva v súvise s úmrtnosťou na nákazlivé choroby. Aj ďalší útok moru v roku 1739 znamenal vymretie štvrtiny obyvateľstva Nitry,“ opisuje Mária Chudovanová.
Ako sa uvádza v publikácii, prvým významnejším krokom k úprave zdravotníctva a jeho uplatňovania bolo v roku 1733 zavedenie funkcie župného lekára.
Očkovanie detí
V roku 1811 zasiahla Nitru rozsiahla epidémia čiernych kiahní, počas ktorej župný lekár Leopold Windisch vydal cestou stoličného úradu nariadenie zaočkovať všetky deti.
Ďalšou nákazlivou chorobou bola cholera, ktorá nastúpila v priebehu 19.storočia. „V 3 najväčších vlnách 1831, 1855 a 1871 –73 postihla takmer tretinu obyvateľstva s vysokou úmrtnosťou. Podľa správy župného lekára Jána Biacovského v roku 1831 v 402 obciach stolice ochorelo na choleru 45 278 obyvateľov, z nich zomrelo 22 316 ľudí to znamená 49,2 % úmrtnosť,“ uvádza sa v publikácii.
Španielska chrípka
Na liečenie chorých sa zriaďovali podľa Márie Chudovanovej cholerové špitále – na Andrášku, na Mierovom námestí, na Martinku a na Prachárni. Zriaďovali sa cholerové komisie pod vedením župných lekárov. „Všetky druhy epidémií pramenili zo zlých hygienických pomerov. V snahe pomôcť individuálnej hygiene v roku 1839 v Nitre bol otvorený prvý verejný kúpeľ o čo sa zaslúžil Ján Priller a onedlho aj sprchový kúpeľ, ktorý vybudoval lekár František Scherer,“ píše vo svojej publikácii Mária Chudovanová.
Epidémia Španielskej chrípky, ktorá si vyžiadala mnoho obetí, nevynechala ani Nitru. Pod Zoborom prepukla v roku 1919 a podľa publikácie postihla tretinu obyvateľstva a mala vyše 25 % úmrtnosť.
Aj neskôr v roku 1927 mala mestom aj krajom prebehnúť vážna epidémia brušného týfusu, ktorá opäť udrela v roku 1945.
Do globálnej histórie sa zapíše aj pandémia koronavírusu. Pozitívne je, že celkový počet vyliečených vo svete ďaleko presahuje počet obetí nákazy. Celkový počet vyliečených atakuje k 13. marcu hranicu 70-tisíc.
Foto: ilustračné
Sledujte nás aj na Facebooku a Instagrame a nenechajte si ujsť ďalší zaujímavý obsah z domova i zo sveta.