Monika Földešiová Rôzne

Dnes to vidíme na žart

Prvého apríla si možno urobiť žart beztrestne z kdekoho.

Korene Dňa bláznov, alebo aj vtipkárov, siahajú podľa niektorých zdrojov do starej Indie, kde sa konali slávnosti Huli v čase od 30. marca do 1. apríla. Počas veľkolepých karnevalov s maskami mali ich nositelia splniť nezmyselné rozkazy, napríklad obrátiť tok rieky. Kto nedokázal vtipne reagovať, stal sa bláznom osláv. Podobná slávnosť bláznov (festum stultorum, inak nazývaná aj deň roztopaše a smiechu) sa konala aj v starom Ríme. Prvoaprílové žartovanie nabralo druhý dych v 16. storočí. V mnohých krajinách sa nový rok začínal práve 1. apríla, no francúzsky kráľ Karol IX. to zmenil, keď od roku 1564 ustanovil začiatok roka na deň 1. januára. Zvyčajne si ľudia na začiatku nového roka posielali dary. V tom čase mali v prevažnej miere podobu potravín. Zmenou termínu začiatku roka sa tradícia obdarúvania neskončila, iba dary na 1. apríla sa postupne menili na symbolické, skôr žartovné – príjemcu mali rozveseliť. Keďže v apríli sa začínal rybolov, ľudia si často posielali ryby upečené z múky. Vystrihnuté ryby z papiera pripínali nič netušiacim chodcom na kabáty. Postupne sa prvoaprílové žartovanie rozšírilo do všetkých štátov. Od Angličanov prevzali v roku 1631 tradíciu Američania. Na Slovensku sa prvoaprílové vtipkovanie rozmohlo v 20. storočí. Každý vie, že na 1. apríla môže kdekoho prekabátiť či „vystreliť“ si z niekoho. A tiež vie, že žart z niekoho iného si môže v ten deň urobiť beztrestne. Napríklad neraz sa učitelia stávajú obeťami vynachádzavosti žiakov. Prípadne médiá vypustia s plnou vážnosťou – „kačicu“.

Zdroj: TASR

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM