Bez pomoci by neprežili: Rehabilitačná stanica v Nitre zachránila stovky životov

Rehabilitačná stanica založená pri Správe CHKO Ponitrie má sídlo v areáli Strednej odbornej školy veterinárnej v Nitre. Budovanie tejto stanice sa začalo v roku 2010. Hlavným cieľom a poslaním rehabilitačnej stanice v Nitre je záchrana a liečenie poranených či inak handicapovaných voľne žijúcich živočíchov.

Pracovníci prijatých jedincov zároveň pripravujú na návrat do voľnej prírody. Starajú sa o opustené mláďatá zabezpečujú aj prenosy živočíchov z miest ich bezprostredného ohrozenia. Zoznam úloh pracovníkov nitrianskej rehabilitačnej stanice je siahodlhý. Faktom je, že väčšina jedincov sa dostáva zo zranení, ktoré sú spôsobené niekedy nepriamo ľudským pričinením.

Dôvody sú zarážajúce

Ako prezradil Viktor Mlynek z CHKO Ponitrie, medzi najčastejšie dôvody patria zranenia spôsobené dopravnými prostriedkami, nárazy do prekážok či napadnutia inými živočíchmi, predátormi. „Veľmi časté sú aj popáleniny elektrickým prúdom alebo nárazy do drôtov elektrického vedenia. Osobitnú skupinu tvoria mláďatá, ktoré nie vždy vyžadujú pomoc a pre svoju nesamostatnosť sú často laickou verejnosťou odchytené a prinesené do stanice,“vymenúva Viktor Mlynek.

„Ďalej sú to zástrely najmä dravých vtákov, no sú prípady, kedy tzv. vzduchovkári strieľajú aj do spevavcov. Medzi ďalšie príčiny, pre ktoré sa živočíchy dostávajú do nášho zariadenia, patria pády do najrôznejších priestorov, vysilenie organizmu či infekcie,“ pokračuje Viktor Mlynek.

Pomáhajú stovkám jedincov

Ako nám povedal Viktor Mlynek, od 15. februára 2012 do súčasnej doby prešlo rukami pracovníkov rehabilitačnej stanice cez 1700 živočíchov, najmä vtákov. „Z toho sa približne 60 % vyliečených jedincov podarí vrátiť späť do prírody. V prípade trvalých následkov sú chránené živočíchy prenechané ďalším chovateľským zariadeniam, napr. zoologickým záhradám na zhodnotenie,“ informoval nás Viktor Mlynek.

Zachraňujú aj vzácne druhy

V opatere pracovníkov rehabilitačnej stanice sa už ocitli aj vzácne druhy živočíchov. „Za všetky menujme aspoň orla kráľovského, sokola sťahovavého, plamienku driemavú, korytnačku leopardiu, či myšiarku močiarnu,“ spomína Viktor Mlynek.

Najväčšou odmenou pre pracovníkov rehabilitačnej stanice je zdravý jedinec, ktorý po načerpaní síl môže byť vypustený späť do voľnej prírody. Súčasťou minuloročného vypúšťania Myšiarky ušatej sme boli aj my.

Nie však vždy, má snaha o záchranu živočícha šťastný koniec. „Niekedy sa stáva, že najhumánnejším riešením je živočícha utratiť. Rozhodnutie po konzultácii je vždy na veterinárovi. Všeobecne tiež platí, že čím menšie druhy chcete zachrániť, tým to je ťažšie. Mláďatá sýkoriek sa kŕmia napríklad aj štyrikrát do hodiny, a to potom človeku skoro na nič iné neostáva čas,“ hovorí Viktor Mlynek.

Úspešnosť vyliečenia

Vlani, podľa slov Viktora Mlyneka, bolo v rehabilitačnej stanici prijatých 141 chránených jedincov. „Z toho bolo úspešne zrehabilitovaných a vypustených 89 jedincov, 27 jedincov bolo utratených z dôvodu ich ďalšej nepriaznivej prognózy na prežitie vo voľnej prírode a 25 jedincov uhynulo na následky zranenia,“ dodal Viktor Mlynek.

Najčastejší pacienti

Z vtákov sa na stanici liečilo najviac sokolov myšiarov. Medzi sovami je najčastejším pacientom plamienka driemavá či kuvičok vrabčí. Pracovníci stanice rehabilitovali aj spevavce, napríklad pinku lesnú, ale aj drozda či holuba. Z cicavcov najčastejšie zachraňovali vlani netopiere. Z vodných vtákov bociany biele, pobrežníka malého či bučiaka nočného.

Záchrana labutí

Voľne žijúce živočíchy častokrát doplácajú na nezodpovednosť a neohľaduplnosť ľudí voči prírode. „V roku 2016 sme mali 9 výjazdov k labutiam hrbozobým, kde sme tieto odstraňovali zo spleti špagátov z balíkovania slamy, z rybárskych vlascov, z vreca od cibuli, ale aj prehltnutých rybárskych blinkerov, woblerov a trojháčkov,“ povedal Viktor Mlynek. .

Nezodpovednosť ľudí

Ojedinelá nie je ani záchrana korytnačiek, najčastejšie riešia prípady vypustenia korytnačky písmenkovej, ktorú nezodpovední chovatelia vypustia do voľnej prírody.„A to je pre našu prírodu nedobré a keďže sa jedná o nepôvodný druh živočícha boli by sme radšej, keby ich priniesli do nášho zariadenia. Korytnačka písmenková je nebezpečná pre naše pôvodné druhy živočíchov. Ohrozuje ich, viaceré z nich, napr. ryby, žaby, či mloky doslova napáda a čo je najhoršie vytláčajú našu pôvodnú korytnačku močiarnu,“ upozornil Viktor Mlynek