Bez konfliktov a škandálov: Belica vedie Nitriansky kraj 21 rokov. Čo je za jeho úspechom?

Zdroj: TASR/Martin Baumann

Nitriansky samosprávny kraj vedie od roku 2001 Milan Belica. Ako jediný na Slovensku doposiaľ nenašiel vo voľbách protikandidáta, ktorý by získal väčšiu podporu voličov.

O tom, v čom spočíva jeho úspech a prečo sú voľby do Vyšších územných celkov (VÚC) dôležité pre každého občana, sme sa rozprávali s politologičkou Radoslavou Brhlíkovou, ktorá pôsobí aj ako vysokoškolská pedagogička na UKF v Nitre a Trnavskej univerzite v Trnave.

Od založenia krajov v roku 2001 má Nitriansky samosprávny kraj jediného predsedu – Milana Belicu. V rámci Slovenska je to jediný župan, ktorého vo voľbách doteraz nikto neporazil už piate volebné obdobie za sebou. Čo si myslíte, že stojí za jeho úspechom?

V prvom rade treba povedať, že dosiaľ sa nerobili prieskumy verejnej mienky, ktoré by mapovali a odzrkadľovali nálady a postoje voličov v rámci jednotlivých krajov, a teda nevieme vyvodiť všeobecný záver podložený empirickým výskumom. Takže, ak mám odpovedať na otázku, čo stojí za úspechom pána Belicu, prečo mu dáva prednosť väčšina voličov, tak táto odpoveď má dve roviny. Prvou je, že ide o regionálneho politika, ktorý je prijateľný skoro pre všetky strany.

Ako to myslíte?

Musíme si uvedomiť, že Nitriansky kraj je špecifický v tom, že je etnicky kompaktne rozdelený na juh a sever. Má štyri okresy s prevažne maďarskou menšinou, tri okresy slovenské s niekoľkými maďarskými, resp. zmiešanými obcami, najväčší je Levický okres, ktorý sa tiež etnicky delí na sever a juh. V okresoch Šaľa, Komárno a Štúrovo boli zvolení výlučne poslanci z maďarských strán, paradoxne Nové Zámky a Levice ovládla koalícia Smer, KDH. Ak chceli slovenské strany poraziť kandidáta maďarských politických strán, respektíve vyhrať voľby a zabrániť tomu, aby sa kandidát maďarskej národnosti stal županom, boli nútení takúto koalíciu vytvoriť. A pravdepodobne to tak bude aj v budúcnosti.

Aká je tá druhá rovina?

Potom je tu istá zotrvačnosť voličov. Ak si už mali vo voľbách do VÚC niekoho vybrať, vybrali si kandidáta, ktorého poznali, vedeli o ňom, volili teda akoby zo zotrvačnosti. Emočne ich nepolarizoval. Takáto voľba bola typická začiatkom 90. rokov, najmä pre malé a stredné obce – voliči si za starostov vyberali zvyčajne bývalých predsedov národných výborov, ktoré sa transformovali na obecné úrady, a keďže ich predsedov dôverne poznali a poznali ich prácu, tak zvyčajne ich po zmene režimu volili aj za starostov, resp. primátorov. Tá zotrvačnosť je aj o tom, že takýto kandidát je pre voliča skúsený. Vie ako systém v rámci kraja funguje, nemusí sa nič učiť, takže nebude robiť zbytočné začiatočnícke chyby. Ak je rozbehnutý nejaký veľký projekt, voliči chcú, aby ho aj dokončil.

Na prvé víťazstvá vo voľbách sa toto zrejme použiť nedá. Fungovalo vtedy niečo iné?

Samozrejme, zotrvačnosť sa v prípade Belicu netýkala tých prvých volieb v roku 2001, keď takéto nové územnosprávne členenie vzniklo. V týchto voľbách sa volilo na základe straníckej príslušnosti a podpory politických strán. Tam veľmi výrazne zavážila stranícka podpora kandidáta. Vtedy bol zvolený za koalíciu HZDS, SDĽ, STRED, SOP. V neskoršom období bol Belica vždy kandidátom širokej koalície strán, s výnimkou roku 2013, kedy ho podporovala jedna strana.

„Pre Belicu hrá to, že je rodák, v kraji sa narodil (v Zlatých Moravciach), celý čas v kraji pôsobil – na SPU v Nitre. Minimálne v okolí Nitry a Zlatých Moraviec bol teda známy. Nespájajú sa s ním výrazné a hlučné škandály, navonok nepôsobí konfliktne a kontroverzne“.

Ľudia si ho tiež môžu spájať s príchodom automobilky Jaguar Land Rover a takisto s úspešným nakladaním s majetkom. Podarilo sa mu výrazne navýšiť majetok kraja. Mne aspoň v každých voľbách do VÚC utkvela v pamäti jeho veta: „kraj zároveň disponuje s prebytkovým rozpočtom“.

Zaujíma vás, čo všetko má kraj v kompetencii a aký dopad majú rozhodnutia VÚC na život obyvateľov? Rozhovor s politologičkou Radoslavov Brhlíkovou pokračuje na druhej strane.