22 rokov slobody a demokracie
Dnešný deň je v českom i slovenskom kalendári štátnym sviatkom. Pád komunizmu v bývalej našej republike bol spôsobený nielen vojenskou a ekonomickou zaostalosťou voči západným krajinám, predovšetkým však masovými demonštráciami a veľkou nespokojnosťo
Deň boja za slobodu a demokraciu je od roku 2001 štátnym sviatkom Slovenskej republiky. Viaže sa k spomienke na študentskú demonštráciu v Prahe z roku 1989 pri príležitosti Medzinárodného dňa študentstva, ktorá predznamenala začiatok nežnej revolúcie.Už 16. novembra slovenskí vysokoškolskí a stredoškolskí študenti zorganizovali protestnú demonštráciu v podvečerných hodinách v Bratislave, ktorej sa zúčastnilo približne 300 ľudí. O deň neskôr sa na pražskom Albertove zišli študenti pražských vysokých škôl pri pietnom akte na spomienku zatvorenia českých vysokých škôl v roku 1939 nacistickým Nemeckom. Študenti vtedy vyšli do ulíc s protikomunistickými heslami. Po skončení oficiálnej časti sa dav vydal do centra mesta. Za Národným divadlom im špeciálne jednotky zahatali cestu. Študenti niesli štátne zástavy, spievali a skandovali požiadavku na zmenu pomerov v ČSSR. Príslušníci Zboru národnej bezpečnosti proti nim veľmi razantne zakročili a študentov brutálne zbili.
„Pád komunizmu v Československu predznamenal rozvoj opozičných aktivít na konci osemdesiatych rokov 20. storočia (samizdatová literatúra, cirkevné akcie). Neschopnosť režimu predchádzať verejným opozičným vystúpeniam bola potvrdzovaná represívnymi akciami bezpečnostných zložiek budiacimi nevôľu v širokej verejnosti. Novembrové demonštrácie so státisícovými účasťami občanov túto neschopnosť potvrdili. Vďaka obdobnej situácií v ďalších komunistických krajinách režim nemohol rátať s pomocou „zvonku“, spoľahnúť sa mohol len na vlastné sily. Rozhodnutie nepoužiť na zásah voči demonštráciám pripravených príslušníkov Ľudových milícií či Československú ľudovú armádu vyústilo do pádu komunistického režimu. Bezprostredne po 17. novembri vznikli aj hnutia Verejnosť proti násiliu a Občianske fórum, ktoré položili základ politického pluralizmu. Počas novembra sa konali mítingy so státisícovou účasťou. Boli vymenené vedenia KSČ aj KSS, zrušené bolo ústavou garantované vedúce postavenie komunistickej strany. V decembri bola vymenovaná prvá federálna i slovenská vláda s prevahou nekomunistov. Rezignoval komunistický prezident Gustáv Husák, za prezidenta bol zvolený Václav Havel,“ píše sa na stránke www.17november1989.sk ** November 1989 očami nitrianskych obyvateľov** p. Eva: Žila som vtedy neďako Prahy. Bolo to zaujímavé obdobie, nikto nevedel, čo nás čaká. Nikto ani poriadne nepracoval, ale platy nám išli :) Keď som však prišla domov, tu bol kľud.
p. Gabriel: Bol som vtedy na vojne vo Zvolene, deň „po“ nám plukovník nášho útvaru prečítal „…a dnešním dnem se ruší oslovení soudruh, soudružka a nahrazuje se oslovením pán, paní…“
p. Denisa: …bola som v maturitnom ročníku, boli sme mladí a verili sme, že to má zmysel, teraz ma ubite, ale myslím si, že to zmysel malo.
p. Lea: Atmosféra v Nitre bola rovnaká ako v Prahe – mítingy, protestné pochody, podpisové akcie, koncerty na ulici. Ľudia držali spolu a boli si veľmi blízki. Škoda však, že len vtedy. Ale som rada, že som to zažila.
p. Aurel: Ja som samozrejme nesmel chýbať v prvej línii. Pamätám si, že som si podal s Havlom ruku, bola taká malá a vlhká. O dva dni prišiel Dubček, to bola iná ruka, veľká a teplá, chlapsky tvrdá. Bola to asi najvýznamnejšia ruka v mojom živote, ktorou mi bolo cťou potriasť.
p. Jarmila: Fandila som všetkým tým, ktorí išli do nitrianskych ulíc protestovať. Ja som musela demokraciu osláviť prácou :) p. Maroš: Pamätám si hlavne to, že komunisti už neboli takí suverénni ako pred tým. Aj môj riaditeľ na Pozemných stavbách sa bál o svoju stoličku. Niektorí ľudia sa aj napriek oslabeniu straníkov bálo naplno otvoriť ústa a otvorene proti nim vystupovať. Nie je ani divu po vyše 40 rokoch komunistickej vlády.
p. Renáta: V tento deň som bola vo Františkových Lázňach na liečení. Neprajem nikomu ako nás, kúpeľných pacientov, bili policajti hlava nehlava spolu s davom v ulici. Ani som poriadne nevedela, čo sa deje, zomlelo sa všetko veľmi rýchlo. Pchali nás do áut a chceli odviezť na políciu. Ale nedostali ma, podarilo sa mi v tej trme – vrme ujsť, no aj tak nezabudnem.
p. Štefan: My sme s manželkou chodili „očumovať“ študentov, ktorí prichádzali na Leninovo námestie v Nitre, my sme však kľúčikmi neštrngotali. Spomínam si aj na herca Dušana Lencziho, ktorý tam v tom čase bol za VPN. v každom prípade sme sa tešili, hlavne slobode slova, ktorá mala pádom komunizmu nastať.
[color=#ff0000]Deň boja za slobodu a demokraciu, 17. november 1989[/color]
[color=#ff0000] Pád komunizmu v ČSR[/color]