Poznáte najväčšieho vtipkára spod Zobora? Na jeho žarty sa nezabudlo dodnes!

Hovorí vám niečo meno Julius Fesztoraczy? Dnes už mnohým nie. Žil v rokoch 1850 až 1906. Vo svojej dobe však bol populárnou osobnosťou nitrianskej ulice. Nebol však žiadna celebrita, ale mal úžasnú schopnosť pobaviť ľudí.

Preslávili ho jeho výstrelky a kuriózne žarty. Viac o tejto nevšednej postave, ktorá patrí k histórii Nitry, vypátral Anton Števko, ktorý je riaditeľom Ponitrianskeho mú­zea.

Kto bol Festoráci?

„Bol obyčajným župným úradníkom s menším gazdovstvom v Čápore. To, čo ho urobilo známym a u časti Nitranov aj obľúbeným, bola jeho nevšedná schopnosť vystrájať žarty za účasti početného obecenstva a bez ohľadu na finančné výdavky a dobrú povesť,“ píše Števko na stránke Turistického informačného centra.

Jeho výstrelky ho neraz dostali do problémov. „Festoráci svojimi verejne prezentovanými, priam akčnými žartmi, často zosmiešňoval vrcholné politické špičky mesta, župy i štátu a tak nečudo, že ho občas zatkli, často musel platiť nemalé pokuty a náhrady škody. On sám sa na svojich výčinoch výborne zabával, ale jeho rodina ho napokon kvôli nim – skôr však k vôli rozhadzovaniu majetku – dala pod kuratelu s určeným dôchodkom. Ani to mu však nezabránilo vystrájať ďalšie nákladné žarty,“ opisuje Števko.

Sneh v lete?

Na jeho výstrelky sa našťastie celkom nezabudlo, vďaka ústnemu podaniu a dobovej tlači sa zachovali dodnes.

Pamätná je napríklad udalosť, keď dal uprostred letných prázdnin zasypať hlavnú nitriansku ulicu, dnes Štefánikova trieda, vtedy Tóth Vilmos utca, soľou a po tejto umelej „snehovej“ pokrývke sa preháňal na saniach oblečený v astrachánovej (kožušina) bunde.

Citrón a trubač

Poriadny výstrelok mal pripravený aj na slávnosti na počesť menín cisára – kráľa Františka Jozefa II. „Nitriansky richtár usporiadal na hlavnom námestí pred mestským domom slávnostný koncert hudby miestnej vojenskej posádky. Aby sa zaistil dostatočný počet poslucháčov, dal vytlačiť program koncertu, z ktorého vyplývalo, že vrcholným číslom bude populárne sólo trubača z opery Trubač zo Säckingenu. Keď si Festoráci prečítal program, hneď mu napadlo, ako celú slávnosť okoreniť,“ píše Števko.

Už keď sa objavil na slávnosti, ľudia sa začali smiať a čakali, kedy niečo vyvedie. Keď hudba začala hrať pretlačil sa dopredu medzi zvedavých šusterských učňov a keď sólista začal so svojím bravúrnym výstupom, vybral z vrecka šťavnatý citrón, rozpolil ho a pre očami sólistu ho začal s chuťou oblizovať.

Výbuch smiechu

S exotickým ovocím sa podelil a kyslý citrón začali oblizovať aj učni. „Sólistovi pri pohľade na tento nevšedný občerstvovací postup stiahlo hrdlo, potom aj ústa až nakoniec s výkrikom „Ja to už ďalej nevydržím!“ hodil trubku na zem. Publikum vybuchlo smiechom a bolo po slávnostnej chvíli i po koncerte,“ opisuje Festoráciho kúsok Anton Števko.

Čo nasledovalo potom? Rozzúrený richtár mal poslať mestského strážnika za Festorácim, ale ten sa, ako vyštudovaný právnik, sa smelo bránil: „Myslím, že každý občan sa môže zúčastniť koncertu pri príležitosti kráľových menín. Nepoznám žiaden paragraf, ktorý by zakazoval človeku lízať citrón na verejnom námestí, keď je teplo. A že som rozdal citróny šusterským učňom? No ľutoval som ich, lebo oni na takéto dobroty nemajú peniaze.“

Životné krédo

„Keď sa priatelia Festoráciho pýtali prečo si zo všetkého strúha žarty, stále je veselý až pochabý, odpovedal tentoraz s vážnosťou filozofa: „Priemer aktívneho ľudského života je 50 rokov a to je strašne krátka doba, aby som bol smutný“. Žiaľ s tými rokmi mal pravdu, dožil sa ich len 56. To jeho životné krédo posúďte sami,“ dodal Števko.

Náhrobný kameň s jeho menom stál na nitrianskom Mestskom cintoríne ešte koncom 60-tych rokov 20. storočia, hneď vedľa vchodu.

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.