Zachraňujú Gýmeš

Už od svojho vzniku v 40. rokoch 13. storočia predstavoval hrad Gýmeš šľachtické sídlo predkov Forgáchovcov, jednej z najzámožnejších uhorských rodín. Tomuto rodu patril nepretržite sedem storočí až do vyvlastnenia hradnej zrúcaniny v roku 1950. Neobývaný však zostal hrad Gýmeš už v 18. storočí, keď rodina Forgáchovcov postavila kaštieľ v obci Jelenec, do ktorého sa presťahovala.
V minulom roku sa Občianske združenie Forgach de Ghymes pokúsilo oživiť tradíciu pútí na Gýmeš. Pútnici i návštevníci sa podľa pôvodného vstupného rituálu zapísali do návštevnej knihy a privítali sa lopatovým tancom. „Každý účastník púte dostal štyri symbolické údery lopatou po zadku, aby si zapamätal, že na hrade a na púti bol," uviedol Miroslav Eliáš z občianskeho združenia. Púť sa kedysi konala pravidelne na sviatok svätého Ignáca z Loyoly, ktorý je patrónom hradu. Tradíciu pútí a lopatového tanca zaviedol v roku 1740 biskup Pavol V. Forgách.
Zrúcaniny Gýmešského hradu ležia nad obcou Jelenec v okrese Nitra na strmom kremencovom kopci Dúň. Obec Gýmeš sa písomne spomína už v Zoborskej listine z roku 1113 ako súčasť majetku benediktínskeho kláštora. Kráľ Ondrej II. obec v roku 1226 daroval Ivankovi zo starého rodu Hunt–Poznán. Ivankov syn Ondrej zachránil v bitke pri rieke Slaná život Belovi IV. a stal sa jeho chránencom. Ondrej je nielen zakladateľom rodu Forgáchovcov, ale aj staviteľom kamenného hradu, ktorý nahradil staré hradisko. Hrad na strategickom mieste neušiel záujmu Matúša Čáka Trenčianskeho. Desať rokov trvalo, kým ho od neho v roku 1312 vydobylo nazad kráľovské vojsko. Hrad zostal v majetku koruny, až kým ho v roku 1356 kráľ Ľudovít Veľký daroval kráľovnej Márii. Vyše 70 rokov čakali Forgáchovci na návrat. Dočkali sa, keď na žiadosť kráľovnej Márie zabil Blažej Forgách jej nepohodlného protivníka Karola Malého z Anjou. Za odmenu dostal od Márie v roku 1386 hrad aj s príslušnými majetkami. V 18. storočí postavili Forgáchovci v obci barokový kostol a kaštieľ, do ktorého sa rodina presťahovala. Tak, ako sa rozvíjala obec, upadal hrad. Keď neskôr vyhorel, v roku 1833 sa jeho železné konštrukcie použili pri stavbe miestneho cukrovaru. Forgáchovci bývali v Jelenci do roku 1919.

TASR