Výsledky výskumov na Nitrianskom hrade možno uvidí aj verejnosť

O možnosti sprístupniť časť vykopávok v dolnej lodi chrámu svätého Emeráma rokuje Archeologický ústav Slovenskej akadémie vied v Nitre (AÚ SAV) s Biskupským úradom a s Krajským pamiatkovým úradom v Nitre.
„Veľmi bojujeme za to, aby celá tá východná strana dolnej lode bola sprístupnená. Naša predstava bola, aby sa celá gotická časť odkryla a sprístupnila verejnosti. Záleží to od krajského pamiatkového úradu či to schváli, alebo neschváli. Aj biskupský úrad je na to pripravený a je ochotný podieľať sa na tom aj finančne,“ uviedol riaditeľ AÚ SAV Matej Ruttkay.
Ruttkay je presvedčený, že rokovania dopadnú dobre, aj preto zostáva časť výskumnej plochy stále odkrytá. „Nateraz sa výskum skončil, ale tá severovýchodná časť zostáva otvorená, tá sa nezasype, lebo naozaj rátame s tým, že tá prezentácia bude a som presvedčený, že niekedy v priebehu budúceho roka sa uskutoční. Takže každý návštevník bude môcť v praxi spoznať reálne tieto staré architektúry, ktoré doteraz nemohol vidieť,“ skonštatoval.
Archeologický výskum v Katedrále svätého Emeráma na Nitrianskom hrade prebiehal takmer dva roky. Vedci čakali na možnosť vykonať výskum priamo v katedrálnom chráme celé desaťročia. Umožnila ho až súčasná rekonštrukcia kostola. Archeológom sa tu podarilo odkryť viacero hrobov cirkevných hodnostárov a pozostatky múrov, ktoré osvetľujú jednotlivé stavebné fázy chrámu. Unikátnym nálezom bolo aj objavenie malty pochádzajúcej ešte z čias Veľkej Moravy. Vďaka objaveným pozostatkom múrov a jednotlivých architektonických prvkov archeológovia postupne rekonštruujú aj mladšie stavebné fázy hradného chrámu. „Dnes už vieme, ako kostol vyzeral pred prestavbou v 12. a 13. storočí, ako sa vyvíjal v 14. a 15. storočí a v ďalších obdobiach. Podarilo sa nám spresniť datovanie jednotlivých stavebných úprav,“ uviedol pred časom vedúci výskumu Peter Bednár z AÚ SAV v Nitre.
Výskum na hrade priniesol množstvo vzácnych poznatkov a nálezov. Medzi nimi aj objavenie hrobky svätého Svorada v dolnej lodi chrámu. „Svoradova krypta je na východnej strane, pod dnešným oltárom. Voláme ju Svoradova, aj keď na sto percent sa to nedá povedať. Zodpovedá však tým správam, ktoré hovoria, že by tam mohla byť a zodpovedá tomu aj situovanie hrobu do tej časti, do ktorej sa v 11. až 12. storočí takéto hrobky dávali,“ vysvetlil Ruttkay. Aj keď všetky okolnosti potvrdzujú, že nájdená krypta by mohla patriť svätému Svoradovi, jej jednoznačná identifikácia je pre archeológov príliš zložitá. „To sú len indície. Aj keby sme tam našli kosti, tak ich nevieme na sto percent identifikovať. To je klasický problém archeológie. Vieme, koľko sa hľadá napríklad hrob Metodov. A niekoľko tých hrobov sa našlo. Mnohí tvrdia, že ich našli, ale je to veľmi ťažké doložiť,“ skonštatoval Ruttkay.
V súčasnosti je už výskum v katedrále Nitrianskeho hradu ukončený. Či sa v ňom niekedy bude ešte pokračovať, zatiaľ nie je isté. Archeológovia by sa sem určite radi vrátili, pretože v útrobách chrámu našli viaceré zaujímavé nálezy, ktorých preskúmanie museli pre nedostatok času nechať na ďalšie generácie. Rúškom tajomstva zostáva stále zahalený aj takzvaný Pribinov kostolík, o ktorom mnohí romantickí nadšenci aj odborníci verili, že by sa ako prvý kresťanský kostol na našom území mohol nachádzať práve na mieste dnešného chrámu. Pozostatky veľkomoravských stavieb sa však archeológom ani v katedrálnom chráme zatiaľ objaviť nepodarilo.

zdroj: TASR