Vianoce s Dažbogom a Roždestvom

Šťastné a veselé „Roždestvo Christovo“ Na východe Slovenska sa v rodinách pravoslávnych Rusínov jedlička rozsvieti až 6. januára, náboženský život sa tu totiž riadi podľa Julianského kalendára. Nie je to však jediná vec, ktorá robí rusínske Vianoce neobyčajnými. Máte pocit, že sa počas štedrovečernej večere vždy najete až do prasknutia? Skúste sa vybrať na východ, tu musí byť na stole vždy deväť jedál. Od cesnaku s chlebom, soľou a medom, cez typické rusínske jedlá ako hríbová „mačanka“, pôstna kapustnica, pirohy, studená slivková polievka „slivčanka“ a pečená ryba, až po bobaľky s makom a napečené koláč. Po dedinách aj dnes chodia od domu k domu koledníci. Po Štedrej večeri idú všetci na polnočnú omšu. Rusíni nemajú prvý a druhý sviatok vianočný. Deň po Štedrom večeri však nazývajú „Ristvo“ („Roždestvo“) – Narodenie. Zrána idú na rannú bohoslužbu („utreňa“), večer na večernú („večerňa“). Ďalší deň sa to opakuje, vrátane svätej liturgie. Bohoslužby sa nesú v nábožných spevoch v staroslovienskom jazyku, ale s prvkami hovorovej rusínčiny. Pravoslávni Rusíni slávia Vianoce, „RoždestvoChris­tovo“, slávnostným spôsobom tri dni. 1. deň: Roždestvo Christovo. 2. deň: Sobor presvjatoj Bohodrodici. 3. deň: Sv. prvomučeníka Štefana. Slávnostná atmosféra sviatkov, „Svjata“, trvajú až do Bohojavlenia – Zjavenia pána.

Dažbog v jasličkách Pôvod našich vianočných zvykov by ste však márne hľadali v Jeruzaleme či Ríme. Vznikli u starých Slovanov ešte v predkresťanskej dobe. Po prijatí kresťanstva bol iba slovanský Slnkoboh Dažbog nahradený malým Ježiškom, ale zvyšné tradície zostali zachované. Slovanskú podobu Vianoc dnes ešte stále oslavujú členovia dvoch rodových občín Svätoháj rodenej viery na východe Slovenska a Dažbogovi vnuci v Nitre. Oslava sviatku Kračún – Prerod Dažboga sa v réžií Svätohája rodnej viery uskutoční 28. decembra východne od Prešova v Slanských vrchoch. Oba spomenuté spolky sú apolitické, neformálne združenia ľudí slovanského predkresťanského vierovyznania a sympatizantov slovanských duchovných tradícií. Ich hlavnou činnosťou je organizovanie staroslovanských sviatkov, obradov a zvykov, štúdium a poznávanie predkresťanského náboženstva – slovanského rodnoveria. Snažia sa o osvetu ohľadom staroslovanskej rodnej viery, tradícií, hmotnej i duchovnej kultúry Slovanov. V duchu tohto úsilia radi podporia každého jednotlivca či skupinu, ktorá pôsobí v oblasti obrodenia slovanskej /a slovenskej/ kultúry (hudba, tanec, výtvarné umenie, ľudové remeslá, šermiarstvo, livinghistory, literatúra atď).

autor: Kristína Zaťková foto: http://www.svatohaj.sk/kontakt.html http://www.dazbogovivnuci.estranky.sk/ http://www.rusyn.sk/