V Nitre žila významná židovská obec: Vojnu prežilo len niekoľko desiatok z nich
Deportácie židovského obyvateľstva počas 2. svetovej vojny tvrdo zasiahli do života tejto komunity v Nitre. Kým ešte v roku 1938 tvorili Židia takmer pätinu zo všetkých 21 000 obyvateľov mesta, vojnu ich prežilo iba niekoľko desiatok.
Prvé protižidovské nálady sa v Nitre objavili už pred začiatkom vojny. Podľa údajov Múzea židovskej kultúry bolo v priebehu novembra 1938 z mesta vysťahovaných 95 nemajetných rodín, ktoré nemali „domovskú príslušnosť v Slovenskej republike“. V roku 1940 bola zastavená činnosť takmer všetkých židovských spolkov a vyhláška okresného úradu zakázala Židom vstup do mestského parku a do kúpeľa. Na jar 1941 už Hlinkova garda zlikvidovala 537 židovských obchodov a v ten istý rok bol 20. marca z Nitry vypravený prvý transport, v ktorom bolo 1100 Židov. V mestskej časti Párovce sa začalo v roku 1941 tvoriť geto, do ktorého postupne privážali židovské obyvateľstvo aj z iných častí Slovenska.
V roku 1942 už začali deportácie Židov na nútené práce do Nemecka. Prvý transport 222 mladých mužov vypravili z Nitry 26. marca a o štyri dni neskôr odišiel transport so 121 mladými ženami vo veku 16 až 30 rokov.
„V apríli 1942 už z Nitry vypravili tri nákladné vlaky. Nábytok deportovaných Židov sa potom predával v Zoborských kasárňach na verejnej dražbe. V priebehu roka 1942 bolo vypravených niekoľko ďalších veľkých i menších transportov,“ uviedol riaditeľ Múzea židovskej kultúry Pavol Mešťan. Ako pripomenul, nemilosrdné vyhladzovanie židovského obyvateľstva nabralo na obrátkach v roku 1944 po obsadení Slovenska nemeckými vojskami, keď už neplatili žiadne výnimky z protižidovských zákonov.
Ukrývala utečencov
Kým štátna správa v Nitre bola pri uplatňovaní tejto legislatívy pomerne aktívna, viacerí obyvatelia mesta neváhali pri záchrane Židov riskovať vlastné životy i životy svojich rodinných príslušníkov. Za svoje hrdinstvo bola ocenená medailou „Spravodlivý medzi národmi“ napríklad pani Emerancia Meňhartová, ktorá aj napriek častým raziám a domovým prehliadkam nemeckých vojakov zachránila Lídiu Steinovú a Kláru Schrötterovú. Pomohla tiež rodine Wolnerovej, Menzerovcom, Lászloovcom, rodine Gellertovej a mnohým ďalším. Utečencov ukrývala počas celej vojny aj napriek tomu, že pri odhalení hrozilo okamžité vystrieľanie celej jej rodine. Nitrania ukrývali Židov aj v pivniciach a rôznych jamách v zoborských vinohradoch. Kapitán Slovenskej armády Ladislav Babjak pre nich vykopal úkryt vo svojej záhrade neďaleko vtedajšieho vojenského letiska. Mária Minarová zasa aj napriek nevôli a strachu manžela vo svojom dome ukrývala počas celej vojny deti podnikateľa Mauskopfova.
Ostali len desiatky
Ani obetavosť mnohých Nitranov nezabránila tomu, aby bolo v priebehu vojny z mesta deportovaných približne 6000 ľudí a tunajšia židovská obec bola prakticky vyhladená. Dnes má podľa Mešťana už len asi 35 členov. Nitra pritom hrala v živote Židov na Slovensku, ale aj vo svete významnú úlohu. V medzivojnovom období bola sídlom slovenského rabína a postupne sa stala metropolou európskeho židovského náboženského života.
„Bola tu prakticky na celom svete známa ješiva, teda rabínska vysoká škola, ktorú nenavštevovali iba študenti zo Slovenska, ale aj z iných krajín Európy a Spojených štátov amerických. Ešte v roku 1944 bola poslednou funkčnou ješivou v nacistami okupovanej Európe, a to hlavne vďaka vtedajšiemu ministrovi školstva Jozefovi Sivákovi, ktorému sa neskôr židovská obec za jeho nezištnú pomoc oficiálne poďakovala,“ uviedol Mešťan.
Ješiva sa presťahovala
Po vojne sa Nitrianska ješiva presťahovala do USA, kde vo Westchester County, v štáte New York, dodnes funguje pod názvom The Nitra Yeshiva. V Nitre pripomína niekdajšiu vplyvnú a početnú židovskú obec synagóga, z ktorej mesto po rekonštrukcii vytvorilo výstavnú a koncertnú sálu. Súčasťou jej stálej expozície sú aj obrazy známeho izraelského umelca Shragu Weila, ktorý sa narodil v Nitre 24. septembra 1918.
Foto: ilustračné