Tip na víkend: Krásna Hôrka
Premýšľate, kde by ste strávili príjemný letný víkend alebo dovolenku na Slovensku s rodinou či s priateľmi? Objavte tajomstvá a históriu Hradu Krásna Hôrka.
Krásna Hôrka je zachovalý hrad zo 14. storočia. Nachádza sa za obcou Krásnohorské Podhradie neďaleko mesta Rožňava. Prvá písomná zmienka o hrade pochádza z roku 1333 a od 1961 patrí Krásna Hôrka medzi národné kultúrne pamiatky. Vlastnili ho tri významné rody: Mariássyovci, Bebekovci a Andrássyovci.
Hrad vznikol na ochranu stredovekej cesty, ktorá viedla cez banícke oblasti Slovenského rudohoria. Pravdepodobne stojí na mieste staršieho hradiska, ktoré poskytlo 1241 útočisko kráľovi Belovi IV. pred Tatármi. Kráľ daroval Ákšovcom (z ktorých pochádza rod Bebekovcov) rozsiahle majetky v Gemeri.
Pôvodný hrad vznikol pravdepodobne niekedy v 13. storočí a tvorila hranolová veža a obytný palác so spoločným opevnením. Hrozba tureckého vpádu a boje o kráľovský trón prinútili Františka Bebeka v roku 1546 vybudovať nové opevnenie podľa projektov talianskeho architekta A. de Vedano.
Na hrade sa striedali kráľovskí kapitáni, čo mu veľmi neprospievalo, kým sa k moci nedostal mladý, ambiciózny Peter Andrássy. Keď hrad získal do dlhodobého prenájmu, začal koncom 16. storočia s prestavbou a rekonštrukciou, ktorá napokon trvala rovných 100 rokov. V roku 1642 získali Andrássyovci hrad donačnou listinou a postupne ho prebudovali na šľachtické reprezentačné sídlo.
Hrad po roku 1710 upravili. Baroková kaplnka vznikla prestavbou delovej bašty v roku 1770. Hrad v roku 1818 vyhorel a musel byť narýchlo opravený. Hrad bol prvýkrát sprístupneným verejnosti po roku 1875. V 1903 gróf Dionýz Andrássy zriadil v priestoroch hradu pietne múzeum grófky Františky Hablawcovej. Vplyvní Andrássyovci si po reštaurácii hradu v rokoch 1903–1905 svoje pozície udržali do roku 1945. Odvtedy je hrad majetkom štátu a po jeho pamiatkovej obnove je opäť sprístupnený verejnosti.
Okrem Hradu Krásna Hôrka sa v okolí Krásnohorského Podhradia môžete vybrať aj na prehliadku jaskýň a honosného kaštieľa Betliar s pôvodným zariadením a zbierkami, ktorý sa nachádza 7 kilometrov od baníckeho mestečka Rožňavy. Pustošenie druhej svetovej vojny ušetrilo len tri kaštiele na Slovensku: Orlové, Hodkovce a Betliar. Bohužiaľ do dnešných dní sa zachoval len kaštieľ Andrássyovcov v Betliari.
V sezóne, a teda od 1.mája do 30.septembra sú hrad i kaštieľ otvorené pre verejnosť od 8.30 do 16.30 hod., pričom však vždy v pondelok je zatvorené. Prehliadka so sprievodcom trvá cca 1 hodinu a vstupné je 4,65 Eur (študenti, deti a dôchodcovia platia však iba polovicu vstupného).
„Nevieme sa nabažiť pohľadu na mramorové steny; keby tieto mramorové zrkadlá rozsievali lúče slnka snáď by sme sa cítili ako v paláci víl…“ (Rozsnyói hiradó, 30. október 1904)
Tým// „rozprávkovým palácom“// je mauzóleum Františky a Dionýza Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí – unikátna secesná pamiatka dokončená v jeseni roku 1904. Na rozdiel od väčšiny ostatných secesných pamiatok na území Slovenska je výsledkom práce predstaviteľov mníchovského Jugendstilu a nie viedensko–budapeštianskeho prúdu secesie. Boli na ňom použité do secesného tvaroslovia prestavené prvky ranokresťanského a čiastočne aj staroorientálneho umenia. Inšpiráciou tvorcov bola hrobka ostrogótskeho kráľa Theodoricha v talianskej Ravenne, ktorá svojím vzhľadom a atmosférou priťahovala v 19. storočí romantikov z celej Európy. Je integrálnou súčasťou hradu Krásna Hôrka.
Mauzóleum je postavené na bývalom panstve Andrássyovcov v Krásnohorskom Podhradí, ktoré je poslednou pamiatkou mladšej, t.j. monockej (dlholúckej) vetvy rodu. Synovia Mikuláša Andrássyho – Štefan I. a Juraj II. – rozhodli sa opustiť rodový hrad a rozdeliť si zdedený majetok. Vznikli dve vetvy rodu, betliarska a monocká, ktorú založil Juraj II. s manželkou Máriou Szelényi.
Juraj Andrássy mal dvoch synov. Prvorodený Dionýz sa roku 1886 ako 31-ročný oženil s Františkou Hablawcovou, dcérou riaditeľa viedenského konzervatória. Týmto porušil šlachtické a feudálne zvyklosti a jeho manželku nikdy neuznali za príslušníčku rodu. Bol vydedený z fideikomisného majetku svojej vetvy, čo založil v roku 1867.
Dionýz sa vzdal grófskeho titulu a odišiel do Mníchova. Po smrti svojho brata a otca sa stal dedičom celého fideikomisného majetku monockej vetvy rodu. Deti nemali, preto sa rozhodli so svojou manželkou pomáhať cudzím deťom, sirotám, vdovám, starým a chudobným ľuďom. Do svojho rodného kraja sa vrátil len po smrti svojej manželky v roku 1902. Rozhodol sa postaviť pre svoju manželku samostatnú veľkolepú hrobku – mauzóleum, a tam umiestniť jej telesné pozostatky. Roku 1913 k nej uložili i jeho.
Zdroj: Krásna Hôrka
