Strhujúca a dojímavá Portia Coughlanová odišla
Po utorkovej derniére Divotvorného hrnca sa nitrianski diváci rozlúčili aj s obľúbenou inscenáciou Portia Coughlanová. Na doskách Divadla Andreja Bagara sa táto hra objavovala tri roky.
Premiéra tohto neobyčajne silného príbehu bola 19. januára 2007, po troch rokoch, takmer presne na deň sa odohrala aj jeho derniéra (21. januára 2010). Autorka hry, Marina Carr, dej vsadila do prostredia írskej dediny. Mieša sa v nej drsný čierny humor s prvkami až magického hororu. Hlavná postava Portia Coughlanová (Zuzana Kanócz) je vydatá za novozbohatlíka Raphaela (Branislav Matuščin / Dušan Cinkota), ktorý peniaze získal od poisťovne za vlastnoručne odrezanú nohu. Jej krása láka všetkých mužov v dedine, jednoduchého sedliaka Damusa (Milan Ondrík) či miestneho krčmára Fintana (Martin Nahálka). V hre sa objaví aj Portiina krstná mama Maggie May (Eva Pavlíková), prostitútka na dôchodku, a jej najnovší objav Senchil (Peter Oszlík), ktorý urobí všetko, čo jej na očiach vidí. Jej najlepšia kamarátka Stacia (Kristína Greppelová / Zuzana Moravcová) s vypichnutým okom si zase pri každej príležitosti kupuje novú pásku na oko. Utrápená Portiina matka Marianne (Daniela Kuffelová) a jej lakomý otec Sly (Ivan Vojtek) so svojou uhundranou mamou Blaize (Žofia Martišová) dopĺňajú groteskné postavy inscenácie. V deň Portiiných tridsiatych narodenín sa jej s bolesťou vracajú všetky spomienky na brata Gabriela (Ivana Ťažárová/ Jana Lacová), dvojičku, ktorý sa ako pätnásťročný utopil v Belmontskej rieke. Aj po jeho tragickej smrti je s ním spojená neviditeľnou pupočnou šnúrou a jeho anjelský spev ju láka k diabolskej rieke. Jej nešťastie možno súvisí aj s ťažkým rodinným tajomstvom, ktorým sú všetci poznamenaní. Portiino nešťastie vyvrcholí jej vytúženým stretnutím s milovaným Gabrielom.
Všetci herci Divadla Andreja Bagara sú nadšení spoluprácou s režisérom Michalom Vajdičkom, veľmi im pohol aj so zžitím sa s postavami. „Bolo ťažké zžiť sa s takouto rozporuplnou postavou, na jednej strane ju nemám rada, myslím si, že je negatívna, ale na druhej, herec si musí vysvetliť tie negatívne veci a pochopiť ju. Veľa vecí, ktoré prežila ona, som ja neprežila. Nič s ňou nemám spoločné. Musela som sledovať okolie, čerpať od kamarátov, známych, čítať… Veľmi nám pomohol aj režisér, Miško Vajdička,“ hovorí o svojej postave Zuzana Kanócz. Aj Milanovi Ondríkovi bude partia chýbať. „Veľmi dobre sa nám spolupracovalo, táto inscenácia mi bude chýbať. Navštívili sme s ňou mnoho festivalov či už na Slovensku alebo v Českej republike. Bohužiaľ, aj kvôli komplikovanej a zvláštnej scéne sme museli veľa pozvaní na festivaly odmietnuť. Zároveň je však scéna tejto hry dobrá a krásna.“ Predstavenie sa hrávalo v komornejšej atmosfére Štúdia DAB a scéna bola naozaj zvláštna. Diváci sedeli po oboch stranách akéhosi javiska, ktorého súčasťou bola obývačka Coughlanovcov a miestna krčma, ktorú spájal most nad Belmontskou riekou, miestom mnohých stretnutí, ale aj nešťastí. Kontakt s divákmi bol teda doslova hmatateľný.
„Neviem, či niekto tuší, aké je to mať dvojča. Všetko je také poprehadzované a pomotané. Buď ste dvaja alebo si nikto. Niekedy ma volal Gabriel a ja jeho Portia. Niekedy sa nám to tak poplietlo, že sme nevedeli, kto je kto a museli sme čakať, kým nás niekto nerozozná a nespraví nám v tom poriadok.“ (Portia Coughlanová)
Foto: Martin Crep photography
