Ruiny vzácneho kláštora: Za múrmi nemocnice chátra zabudnutý poklad
Nitra je plná zaujímavých historických pokladov. Medzi ne rozhodne patria aj ruiny kláštora, ktorý je pred zrakom verejnosti skrytý za múrmi nemocnice na Zobore.
Areál Špecializovanej nemocnice sv. Svorada na Zobore ukrýva zaujímavé tajomstvo. Za jeho múrmi nájdeme ruiny kláštora sv. Jozefa. Aj tie boli súčasťou nedávno skončeného 9.ročníka Jarného čistenia Zobora.
Centrum náboženského a kultúrneho života
Organizátori zverejnili niekoľko zaujímavých údajov o tomto nedocenenom nitrianskom poklade. Na tomto území bol prvý kláštor na území Slovenska – kláštor sv. Hypolita (880 – 1468). (ZSS). „V kláštornom komplexe, ktorý sa nachádza za budovami nemocnice sv. Svorada žili v r. 1692 až 1782 kamaldulskí mnísi. Pod zvyškami uvedeného kláštora sa ukrývajú pozostatky historicky najstaršieho kláštora na Slovensku, benediktínskeho kláštora sv. Hypolita. Tu pôsobili mnísi od 9. do 15. storočia, bolo to centrum náboženského, verejnoprávneho a kultúrneho života,“ informujú organizátori. Cieľom benediktínov bolo okrem kristianizácie aj dosiahnutie vyššej úrovne života obyvateľov. V jeho priestoroch vznikla aj prvá lekár a nemocnica na území Slovenska.
Staré písomnosti
Z jeho prostredia pochádza aj najstaršia zachovaná latinsky písaná stredoveká próza z prostredia Slovenska. Vznik Maurusovej legendy o sv. Svoradovi- Andrejovi a Benediktovi sa traduje do rokov 1064–1070. „Prvá zachovaná písomná zmienka o škole na území Slovenska, ktorú založili benediktíni pod Zoborom, pochádza z konca 10. storočia,“ informujú organizátori čistenia Zobora. Z obdobia kláštora pochádzajú napríklad aj najstaršie zachované písomnosti – Zoborské listiny z rokov 1111 a 1113. Obyvatelia kláštora sa postarali aj o založenie vinohradov a rozvoj vinohradníctva.
Pôsobil tu Cyprián
„Podľa českého kronikára Kosmasa , kráľ Svätopluk zomrel r. 896 v benediktínskom kláštore na Zobore,“ stojí v informáciách o tomto zaujímavom mieste. V kláštore sv. Jozefa v čase od roku 1692 do 1782 tu sídlili benediktíni.Pôsobil tu aj populárny mních Cyprián, ktorý tu aj zostavil herbár. Pôsobil tu aj brat Hadbávny, ktorý sa postaral o prvý preklad Biblie do slovenčiny (1756), podľa kultúrnej kamaldulskej gramatiky.
