Pre melóny ho takmer zastrelili

Spojenecké vojská v rámci svojho vniknutia do krajiny neobišli ani južné regióny, v ktorých sa sústreďovali predovšetkým maďarskí vojaci. Pán Štefan bol v tom čase vodičom osobnej dopravy na tzv. rumunských gazikoch. Každý pondelok viezol 6–8 robotníkov z Nitry do Štúrova, cestu späť musel merať sám. „Asi 3 km pred obcou Gbelce som zbadal predajcu dýň (žltých melónov – pozn. red.), tak som nejaké kúpil a jednu si dal nakrájať do auta“, začína svoj príbeh nevinne. „Počas cesty som ujedal a šupky vyhadzoval von oknom. Vošiel som do dediny, popri ceste stáli maďarskí vojaci a rečnili s domácimi.“ Pán Štefan si ich však nevšímal a pokojne šiel na svojom aute ďalej. Po niekoľkých kilometroch zbadal v spätnom zrkadle tento krát ruský gazik a keď ho dobehol, z chlapčenskej frajeriny stupil na plyn.// „Ich ruský sa môjmu modernejšiemu z Rumunska nemôže rovnať“,// pomyslel si vtedy ešte 23 – ročný Štefan v danom momente. Pri vjazde do Nových Zámkov sa mu však vyrovnal. „Pred bývalou reštauráciou Ruža, za mostom, mi autom odstrihli cestu a zabránili mi prejazdu do Nitry“, pokračuje. Podľa jeho slov vystúpili traja vojaci, z toho jeden dôstojník. Samozrejme ho oslovili čírou maďarčinou a chceli od neho, aby vystúpil z vozidla. „Vôbec som im nerozumel, tak ma jeden z nich schytil za ruku a ťahal ma spred volantu. Ja som mu však ruku odhodil“. V tom všetci traja o krok ustúpili a namierili na neho zbrane, pištol a samopal. „Až vtedy som si uvedomil, že som ohrozený a niečo nie je v poriadku“, ticho priznáva. „Vystúpil som z auta, jeden z nich mi prehľadal celé vozidlo, spredu i zozadu, nič však nenašli.“ Medzi tým sa už okolo začali zhromažďovať ľudia z okolitých zariadení, ktorí si všimli rozruch na ceste. Tí, ovládajúci aj maďarčinu, začali na vojakov pokrikovať „Okupanti zmiznite“ a vypytovať sa ich, čo sa stalo. Po niekoľkých maďarských slovách sadol dôstojník s vojakmi do gazika a odišli. „Vyhadzovali ste vraj protikomunistické letáky, preto vás zastavili“, tlmočil pánovi Štefanovi jeden z prítomných.// „Vtedy som sa náramne rozosmial“//, spomína si. //„Vo chvíli, kedy na mňa vytasili zbrane, mi však do smiechu nebolo.“ // A takýchto príbehov má nielen on, ale aj mnoho jeho rovesníkov, veľa. Komunizmus bol už raz taký – proti štátnej ideológii nesmel mať nikto žiadne námietky.