Postupne upadajú do zabudnutia
Veľkonočné tradície sa z väčších miest nitrianskeho regiónu postupne vytrácajú.
Návštevy príbuzných so šibákmi absolvujú väčšinou už len otcovia s malými deťmi, staršie deti neraz využívajú tradíciu šibačiek ako možnosť privyrobiť si. Tradície Veľkonočného pondelka pomáhajú v regióne udržiavať najmä folklórne súbory. Jedným z nich je folklórny súbor Rapkáčik, ktorý vo Veľkom Lapáši založila v roku 1988 Aurélia Šranková. Chlapci zo súboru sa každoročne na Veľkonočný pondelok oblečú do krojov a po omši sa vyberú vyšibať a vyoblievať dievčatá zo súboru. Práve tento súbor dokumentuje špecifikum nitrianskeho regiónu, v ktorom sa spájajú zvyky a tradície západoslovenského a východoslovenského regiónu. Kým na západnom Slovensku sa šibalo, na strednom a východnom Slovensku sa polievalo. „Na západnom Slovensku sa tradične šibalo, polievanie bolo len okrajové a málo praktizované. Na strednom a východnom Slovensku zasa šibáky ani nepoznali, tam sa polievalo,“ tvrdí etnografka Eva Kollárová. Šibáky upletené z mladého vŕbového prútia, ktorými šibači šibali, mali ženám dodať sviežosť, ohybnosť. Polievačka zasa mala zabezpečiť zdravie a životaschopnosť. Podľa riaditeľa Ponitrianskeho múzea Antona Števka prechádza hranica zvykov západného a východného Slovenska práve nitrianskym regiónom, preto sú veľkonočné zvyky v jednotlivých obciach kraja odlišné a rôzne skombinované. Spájanie tradícií dvoch rôznych regiónov sa prejavuje aj v príprave tradičných veľkonočných jedál. Varené vajíčka nemohli chýbať na žiadnom stole na celom Slovensku. „Pre nitriansky región s prosperujúcim poľnohospodárstvom bola typická údená šunka, bez tej nemohli byť sviatky. K nej chlieb, chren, klobásy, slanina, červené a biele víno, pálenka. Tradičné veľkonočné koláče boli z kysnutého cesta, typický bol makový, orechový a tvarohový závin,“ uviedla Kollárová. V súčasnosti sa však na veľkonočných stoloch objavujú aj jedlá zo zemiakov, zemiakový šalát, syrec, ktoré boli typické pre východoslovenský región. Tradičnou veľkonočnou výslužkou pre šibačov boli vajíčka, ktoré symbolizovali znovuzrodenie života. Varené a maľované vajíčka, neskôr vyfúknuté a rôzne zdobené, dnes nahradili najmä čokoládové vajcia. Čokoládové zajačiky, kuriatka či kindervajíčka však nemajú na Slovensku nič spoločné s tradíciou a sú výsledkom komercionalizácie sviatkov, upozorňuje etnografka. „Napríklad zajačiky pochádzajú z germánskej kultúry, ktorá mala bohyňu jari Ostaru a symbolom plodnosti boli práve zajace,“ uviedla Kollárová.
Zdroj: TASR