Pod stromček dostávali bitku

Čo je vlastne Centrum Slniečko? Je to nezisková organizácia, ktorá sa zaoberá problematikou zneužívaných, týraných detí a obetí domáceho násilia a realizuje viacero projektov zameraných na pomoc tejto cieľovej skupine. Na jednej strane je to krízové stredisko pre deti, pre matky s deťmi a útulok. Ďalej prevádzkujeme detskú linku záchrany, nízkoprahové denné centrum pre deti rodiny , usporadúvame aj rôzne kultúrne a preventívne programy pre deti a tým, ktorí to potrebujú poskytujeme aj sociálne poradenstvo. Niektoré naše aktivity majú celoslovenský charakter, dobrým príkladom je 19. november – Svetový deň prevencie týrania detí či kampaň Bez modrín. Viac o konkrétnych aktivitách na stránke Centra Srdiečko www.centrumslniecko.sk ** Všetky tieto aktivity teda financujete iba z verejných zbierok, alebo máte aj nejaké iné prostriedky?** Samozrejme, že máme aj iné prostriedky. Na niektoré projekty prispieva priamo štát, samospráva, snažíme sa získať aj rôzne granty, na niektoré aktivity sme získali finančný príspevok aj z Európskej únie. Napríklad spomínané Nízkoprahové centrum Slniečko je od augusta tohto roku financované prostredníctvom nenávratného finančného príspevku z Fondu sociálneho rozvoja. Prostriedky od štátu však pokryjú vždy asi tak 75% nákladov, takže treba hľadať spôsoby dofinancovania, vtedy využívame zbierky. Štát, napr. neprispieva na Detskú linku záchrany a poradenské centrum. Tu nám čiastočne príspevkom vypomáha dotáciou Nitriansky samosprávny kraj , no je to len na jedného zamestnanca, všetky ostatné náklady sú hradené vďaka verejným zbierkam a príspevkom dobrodincov a firiem.

Na akciách mávate množstvo dobrovoľníkov, čo je obsahom ich práce? Dobrovoľník si sám môže vybrať, čo by chcel robiť a na čo ma predpoklady. Ak chce pôsobiť na Detskej linke záchrany, musí mať veľmi dobré komunikačné schopnosti, prejsť výcvikom a náčuvmi, kde supervízor sleduje, akým spôsobom reaguje na dieťa, ako komunikuje, či nie je podráždený, či mu to neubližuje, takže musí spĺňať rôzne náročné kritéria. Ďalšou možnosťou dobrovoľníckej činnosti v Centre Slniečko,n.o. je program Veľký brat, Veľká sestra, kedy dobrovoľníci pomáhajú priamo detičkám v zariadeniach. Chodia sa s nimi hrávať, pretože sa často cítia osamelo, keďže ich vlastná rodina im ubližovala a odvrhla ich. Potom máme ešte projekt Priatelia rodiny, kde si rodina, alebo komunita vyberie rodinu, ktorej pomáha dostať sa z krízovej situácie a naštartovať nový život bez násilia. ** Ako dlho už robíte túto prácu?** Vyše 20 rokov.

Čo vás motivuje? Motivuje ma, keď vidím prípady týraných detí , ktoré odmietla ich vlastná rodina a aj vďaka nám sa dostanú do inej lepšej rodiny, kde začnú žiť nový plnohodnotný život, hoci je to veľmi ťažké. Motivuje ma aj moja vlastná rodina. Mám veľmi kreatívne dcéry, ktoré mi dodávajú silu na riešenie každodenných problémov. Som presvedčená, že každý je na tomto svete pre niečo a že pomoc druhým je naozaj to najdôležitejšie a najkrajšie.

Čo považujete za svoj najväčší úspech v tejto práci? Najväčší úspech je asi to, že sa mi podarilo získať pre pomoc iným úžasných ľudí, ktorí často pracujú až za hranicami svojich možností, len preto, aby pomohli, aby sme napredovali a aby sa vo svojom odbore stali špičkovými odborníkmi. Mám ich všetkých veľmi rada.

Aké máte plány do budúcnosti? Tak plánov máme naozaj veľmi veľa. Cítim, že nám chýba kvalitné poradenské centrum, na ktoré sa veľmi ťažko zháňajú financie. Určené by malo byť nielen pre deti ale všeobecne pre obete domáceho násilia. Fungovalo by to podobne ako v Čechách intervenčné centrá, na báze úzkej, zákonom stanovenej spolupráce s políciou a všetkými odborníkmi zaoberajúcimi sa touto problematikou, aby sa zabránilo vážnejším následkom a mohlo včas a adekvátne obetiam pomôcť. Ďalej som presvedčená, že je nutná štandardizácia, toho ako pracovať s týraným dieťaťom. Nemáme ešte dostatočne dobrých odborníkov, čo sa týka diagnostiky a práce s týmito deťmi. Obeť by mala zostávať v krízovom stredisku iba niekoľko mesiacov, počas ktorých by sa situácia riešila, nie rok – dva, ako to často býva. Tým totiž takéto zariadenie neplní svoj účel. V konečnom dôsledku dochádza k situáciách, keď dochádza u obete k syndrómu prispôsobenia sa a nakoniec obeť všetko poprie, len aby už mala pokoj. A to len preto lebo jej nebola poskytnutá komplexná odborná interdisciplinárna pomoc. Kým nebude vytvorený systém dobrej spolupráce polície, súdov a odborníkov na diagnostiku, tak sa vlastne takéto prípady vždy iba neuveriteľne naťahujú. Je to veľmi stresujúce nielen pre deti ale aj pre ľudí, ktorí s nimi pracujú.

Stretli ste sa pri svojej profesii aj s nejakými nepríjemnými zážitkami? Samozrejme, aj takých je veľa. Či už ide o napadnutia agresorom priamo v zariadeniach alebo rôzne prenasledovania. No sú to zážitky, z ktorých sa poučíte, aby ste vedeli ako sa brániť a idete ďalej. Ja som skôr človek, ktorý je naladený veľmi pozitívne.

Aké akcie pripravujete najbližšie? 19.11. 2011 – vo Svetový deň prevencie týrania detí sme v spolupráci s ďalšími krízovými strediskami vytvorili Asociáciu krízových stredísk, ktorej úlohou bude vyvíjať iniciatívu na zmenu súčasných zákonov a postupov. Ale asi budeme musieť počkať do zostavenia novej vlády, ktorej potom predostrieme návrh na zmenu legislatívy a účinnejšiu ochranu detí. Blíži sa tiež každoročná vianočná zbierka, realizovaná v spolupráci so Slovenskou humanitnou radou, ktorá prebehne počas piatkov a sobôt v rámci adventu v jednom z nitrianskych obchodných centier. Kto by nás chcel podporiť môže aj kúpou nádherných vecí, ktoré vyrábame v rámci ergoterapeutických dielní spolu s klientmi našich zariadení a to 15 a 16.12. vo Vianočnom mestečku.

Ak patríte k tým, ktorý pomoc potrebujú, alebo by ju chceli poskytnúť, informujte sa na webovej stránke www.centrumslniecko.sk, kde nájdete kontakty.

autor: Kristína Zaťková foto: ilustračné