Plával so žralokmi i medúzami
Podmorský svet ponúka z pohľadu potápačov množstvo farebnosti a rozmanitosti prírodných javov a živočíchov. Do tohto sveta nás aj vďaka svojmu rozprávaniu na chvíľu zatiahol skúsený potápač a inštruktor Luboš Marchalín. Navyše nám ponúka exkluzívne z
Ako dlho sa už venujete potápaniu a ako ste sa k myšlienke objavovať „podmorie“ dostali? Svoj prvý šnorchel a okuliare som si vyprosíkal od rodičov, keď som mal 8 rokov, v 14. rokoch ma premohla zvedavosť z nových objavov v tomto prostredí a vďaka svojmu strýkovi som sa tomu začal viac venovať. Môj prvý výstroj nebol v tých časoch kvalitatívne na takej úrovni, ako ho ponúkajú začiatočníkom dnes, ale vtedy mi to stačilo. ** Kde všade ste mali možnosť vycestovať?** Mam „preplávaný“ takmer celá Karibik vrátane Mexika i Kuby. V Rumunsku, Bulharsku, Chorvátsku či v Baltickom mori síce nie sú veľmi exotické živočíchy, je tam však množstvo iných zaujímavostí. Samozrejme Maledivy, Zanziebar, Thajsko, Malajziu či Indonéziu by vášnivý potápač tiež nemal obísť. A napokon ma ešte v priebehu 2 rokov čakajú austrálske vody a ich korálový svet. ** Svoje výlety a dobrodružstvá zvyknete aj natáčať a fotografovať. Treba na to špeciálnu techniku?** Používajú sa tzv. aquapacky. Tie sú však vhodné hlavne na rekreačné potápanie zväčša do hĺbky 10 metrov. My máme prístroje nastavené tak, že vás signalizáciu upozorňujú na stupeň vlhkosti. Technike však môže ublížiť aj zrnko piesku, treba preto dávať na to veľký pozor.
Na čo všetko zameriavate svoje zábery? Zo začiatku to bolo všetko. Teraz sa sústreďujem na určité druhy žralokov, ktoré v mojej zbierke nie sú. Momentálne ich mám už viac ako 10. Ale samozrejme točím aj okolitých potápačov na pamiatku či krajinu ako takú.
Aká je vlastne skutočná pravda o žralokoch či medúzach? Sú naozaj také nebezpečné, ako sa vyfarbujú vo filmoch a dokumentoch? Nie som odborník na morskú zoológiu, môžem tvrdiť len to, čo som sám zažil. Žiadne zviera na vás nezaútočí len tak bez príčiny. Pokiaľ ide o žraloka, je to predátor – čistič morí. Je stavaný na likvidáciu chorého, odumierajúceho a mŕtveho živočícha. Kým teda neumierate a nestojíte mu v ceste jeho dráhy, nemá dôvod na vás zaútočiť. My sme vedľa seba vysypali vedro mŕtvych tuniakov s kopou krvi a ani si nás nevšimli. A podobne to je aj s medúzami. Určite by som nechcel stáť zoči-voči štvorhranke (najnebezpečnejší typ medúzy žijúci v austrálskych vodách – pozn. redaktora), každý preto musí poznať prostredie, do ktorého sa ponára. Pri medúzach zachraňuje hlavne kvalitné neoprénové oblečenie, ktoré vás pred jej poprhlením ochráni.
Ocitli ste sa aj už v nebezpečnej situácii? Pravda je taká, že podmorské prúdy vedia byť oveľa nebezpečnejšie ako napr. žraloky. Raz v Indonézii sa môj kamarát odčlenil od našej skupiny potápačov a prúdy ho zahnali do zálivu, z kade nebolo cesty späť. Strávil tam celú noc a celý deň, kým sa more ukľudnilo. Počas noci sa to dalo ešte vydržať, byť však pod slnkom v neopréne nie je veľmi príjemné. Kvôli silnému nárazovému vetru nám záchranári nevedeli pomôcť, nakoniec sme to vďaka horolezcom z Bali zvládli staromódnym, ale osvedčeným spôsobom – lanami pripevnenými o skalu a ťahaní človeka vlastnou silou. Podceňovať však nemôžete ani živočíchy, práve malé rybky a medúzky zvyknú byť najnebezpečnejšie.
Stali ste sa tiež svedkom zabíjania delfínov… Áno, boli sme viac ako týždeň na lodi s domorodými obyvateľmi, ktorí lovia veľryby. Ak nie sú veľryby, pustia sa na delfíny. Treba ale upozorniť, že to nie sú ziskuchtiví pytliaci. Robia to, aby prežili. Buď sa z mäsa nakŕmia, alebo ho vymenia za iný zdroj obživy. Pohľad na zabíjanie naozaj nie je pre slabé žalúdky.
**Je domorodé obyvateľstvo až tak ďaleko za civilizovaným životom? ** Skôr by som povedal, že sú to krajiny kontrastov. Na jednej strane vyspelá civilizácia a moderná spoločnosť (mobilov tam majú viac ako my), na druhej strane ostrovní obyvatelia uchovávajúci tradície a náboženstvo. Poviem príklad: muž s bradou po brucho ochraňujúci prírodu má na opasku taštičku z materiálu z džungle a v nej zapaľovač a cigarety. Títo ľudia sú aj veľmi priateľskí a ochotní pomôcť.
Okrem vášnivého potápača ste aj inštruktor potápania. Čo všetko človek ku kurzu potrebuje? V prvom rade musí chcieť. Základnú výstroj viem zapožičať a všetko ostatné naučím. Ak môj žiak vyjde zo základného kurzu (tzv. Open water diver), je kompletne informovaný a pripravený na podmorský svet kdekoľvek do hĺbky 18 metrov. Tiež sa dá pokračovať na vyššie, pokročilejšie úrovne, vrcholom je ´dive master´, ktorý je sám spôsobilý prevádzať iných potápačov pod hladinou vody.
Viac info aj o potápačských kurzoch na www.irdive.sk
