Patrik miluje TRIATLON: Investoval do neho TISÍCE. Z ciest si nosí ceny i VTIPNÉ príhody
Má 22 rokov a už reprezentoval Slovensko na majstrovstvách sveta. Mladíkovi učaroval triatlon, ktorý ho naučil, že kto chce úspech, musí nájsť spôsob ako vyriešiť problémy.
V decembri minulého roka sa 22-ročný mladík z Nitry zúčastnil na Majstrovstvách sveta v polovičnom triatlone na Novom Zélande. Pre spresnenie, polovičný triatlon je 1,9 km plávania, 90 km bicyklovania a 21,1 km behu.
Reprezentuje Slovensko
„Keď má človek možnosť ísť reprezentovať svoju krajinu, nesmie to odmietnuť, nech je to kdekoľvek na svete. Cestovanie na opačný koniec zemegule však vytvára veľa dobrých príbehov,“ hovorí Patrik Siegl. Prvý sa udial ešte na viedenskom letisku, kde jeho príručnú batožinu prehľadávali pyrotechnici. Mal v nej totiž podozrivý čierny kufrík, ale s cyklistickou prilbou. Mnohým príbehom sa však snaží so svojím tímom predísť, aj preto cestu na Nový Zéland riešil v obrovskom časovom predstihu. Letenky mal kúpené už rok dopredu.
Ak sa pýtate, ako už tak skoro vedel, že bude účastníkom svetového šampionátu 2024, tak za to môžu triatlonové pravidlá. „Na kvalifikáciu máme vždy cyklus, ktorý začína prvým augustovým dňom a končí posledným dňom v júli. V auguste 2023, na prvých pretekoch kvalifikačného cyklu v estónskom Tallinne, som mal tú česť zabezpečiť si miestenku. Mimochodom, boli to aj majstrovstvá Európy, čiže vďaka veľmi kvalitnému štartovému poľu aj moje 5. miesto znamenalo istotu kvalifikácie. Beriem to za svoj najväčší úspech,“ vysvetľuje. V Tallinne finišoval časom 4:36:19.
Smer Nový Zéland
Svetový šampionát sa odohrával v meste Taupo, o ktorom si už pred odletom Patrik zisťoval všetky dostupné informácie. „Je podobné ako Štrbské pleso. Veľké jazero, teplota vody okolo 18 stupňov, počasie okolo 25 stupňov. Cyklistická časť ponúka kopce aj rovinu, to isté platí aj o behu,“ dodáva triatlonista.
Na preteky sa poctivo pripravoval, aj keď rok 2024 bol pre Patrika Siegla o zraneniach. V prípade Nového Zélandu bolo nutné nastaviť telo a hlavu aj na 11-hodinový časový posun a na 36-hodinový let. Aj preto do dejiska šampionátu priletel dva týždne pred štartom, a nie sám.
Jeho supportom bol otec Noro, športový riaditeľ Duvi Sport Team, ktorý Patrik reprezentuje. „Bol som na pretekoch už aj bez neho, ale istota je istota. Veľakrát mi zachránil krk. V Ománe v roku 2023 sme o piatej ráno lepili galusku, vlani v Salalahu sme z pištole na vodu vyrábali gripy na časovkársky bicykel, keďže som si ich, ja, samozrejme, zabudol pribaliť. Tallinn som zvládol bez neho, ale je to na mňa zbytočne viac tlaku,“ vysvetľuje otca po svojom boku.
Super slovenské cesty
Po príchode na ostrov sa začala aklimatizácia a Patrik testoval na bicykli cesty. „Keď som sa vrátil, chcel som našim cestárom rozdávať ruže,“ smeje sa a vysvetľuje: „Z Aucklandu vyjdete na State Super Highway, čo si človek môže predstaviť ako štvorprúdovku pri Mlynoch v Nitre. Po desiatich kilometroch sa cesta zmení na State Highway a to je cesta podobná tomu, čo vedie z Nitry do Vrábeľ. Navyše na Novom Zélande sú miestni cestári kreatívni a výmole zasypú tmavým pieskom. Takže prvý deň na bicykli som išiel zjazd, zaľahnutý v aeropozícii a zrazu mi na tomto piesku začalo surfovať predné koleso.“.
Na kvalitu vozoviek sa teda mohol pripraviť len zmenou tlaku v kolesách. Čo však nemohol ovplyvniť, bol stav jeho pravého kolena. „Je to dlhodobý problém, ešte z „mládí“ a lyžovania. Vlani na jar som si spôsobil zlomeninu z preťaženia, čo sme včas vyriešili, ale náchylnosť na zranenia ostala. No a v novembri, na bežeckých pretekoch Slepčianska 15-tka, pred odletom na Nový Zéland, som si ho hneď po štarte podvrtol,“ vysvetľuje Patrik, ktorý preteky končí za každých okolností, a tak aj v Slepčanoch dobehol. Lenže bolesti kolena sa ozvali takmer okamžite a zotrvali až do dňa majstrovstiev sveta. „Povestný posledný klinec do truhly zdravia pravého kolena mi zasadil štart plávania. Do vody sa išlo z pieskového kopca, čo som si po štarte, v zápale adrenalínu, neuvedomil a pri boji o dobrú pozíciu som si koleno podvrtol a vedel som, že to bude veľmi zlý deň.“
Po plávaní sadol na bicykel, kde ho v úvode 90-kilometrovej trate čakalo najprv plytšie a potom strmšie stúpanie. „Koleno postupne viac bolelo, ale mal som niekoľko tabliet ibalginu, tak som pokračoval až na vrchol stúpania. Tam som od bolesti zliezol z bicykla, narovnal nohu a kričal do doliny.“
Utrpenie mladého triatlonistu
Po chvíli k nemu dorazila servisná motorka. Mechanik zisťoval, či má problém s bicyklom, tak ukázal na koleno. „Zrazu zoskočil vodič, spod koženej bundy vytiahol lekárničku, z nej injekciu a zarazil mi ju do kolena so slovami: Na tvojom mieste by som nasadol, lebo asi tú nohu prestaneš cítiť. Tak som nasadol. Nasledoval zjazd, kde som nohu príliš nepotreboval, no a na 45. kilometri som už o tej nohe ani nevedel, že ju mám. Pokračoval som, a na poslednom stúpaní, pri zahmlievajúcom sa zraku, som pochopil slová motorkára, že takéto sú účniky morfia,“ spomína si Patrik na svoj, citujeme, otrasný výkon.
Keď dorazil do druhého depa, kde mal bicykel vymeniť za bežeckú obuv a absolvovať polmaratón, povedal si: „Sponzori ti dali peniaze, rodina ti dala peniaze, otec obetoval 2 týždne dovolenky, ak aj umrieš, ale bojuj pre svojich ľudí." Po 13 kilometroch, pri vbiehaní do posledného okruhu, opojený výberom tabletiek proti bolesti zbadal otca a kamarátky z Nemecka. „Posledné, čo som vtedy povedal, bolo, že už to doručím do cieľa.“
Dobehol štýlom 40 krokov beh, 5 krokov chôdza. Výsledný čas 5:12:58. Jednotlivé časti: plávanie – 35:05, bicykel – 2:42:27, beh – 1:47:14. „Tieto časy ale treba hodnotiť v kontexte trate. Keď sa dajú dokopy kopce a vietor, ako to bolo na Novom Zélande, to preverí každého,“ prízvukuje športovec. V lekárskom stane v priestoroch cieľa dostal do žily kokteil všetkých možných liekov a odborníci mu odporúčali operáciu. Na ostrove ju vraj mohol mať aj zadarmo. Operáciu odmietol, koleno zatiaľ funguje.
Šampióni pokračujú
K triatlonu sa Patrik Siegl dostal od lyžovania. V mládežníckych kategóriách súťažil na zjazdovkách. Raz lyžoval s bratrancami na ľadovci Kaprun. V neďalekom Zell am See bývajú známe triatlonové preteky pod hlavičkou Ironman. „Všade som tam videl reklamy a premýšľal som, čo to je. V posledný deň sme jazdili v prašane a ja som mal vážnejší pád, kedy som si zranil hlavu. Vtedy sa zrodila všeobecná pravda, z ktorej si robím žarty, že som padol na hlavu a tak prišla myšlienka na triatlon,“ spomína.
Na prvý štart sa postavil vo Veľkých Úľanoch v roku 2018. „Prvé preteky v polovičnom triatlone som išiel na Challenge Praha v roku 2019. Na výnimku, ako 16-ročný,“ smeje sa športovec, ktorému triatlon dáva priestor, ktorý v lyžovaní nenašiel. Zároveň vďaka športu vzniklo aj jeho životné motto: Champions must go beyond. „Je jedno, čo sa stane, kto chce úspech, musí vždy nájsť spôsob ako danú vec vyriešiť,“ hovorí Patrik Siegl a jeho zážitky z pretekov to dokazujú. „Vo vytrvalostných športoch sa na vrchol dostane ten, kto to najviac chce a nie ten, kto má najviac talentu,“ tvrdí.
Jasný plán
Veľkým snom takmer každého triatlonistu je aspoň raz pretekať na Havaji. Inak tomu nie je ani v Patrikovom prípade. Aj preto sa tento rok pôjde do Tallinnu popasovať s dlhou traťou a získať miestenku na svetový šampionát železných mužov do Kony v roku 2026. Okrem poriadnej prípravy ho bude čakať aj výzva zabezpečiť svoje triatlonové hobby finančne.
„Minulá sezóny ma vyšla na 17 607 eur. Ale plán bol okolo 24-tisíc, no pol sezóny som vynechal kvôli zdravotným problémom, takže som, žiaľ, aj ušetril,“ hovorí Patrik. V tejto sume sú výdavky na preteky, letenky, ubytovanie, materiál, ale aj športová výživa. „Suma na ňu je dosť vysoká. Veľa totiž investujeme do výskumu danej veci. A to nielen vo výžive, ale aj v cyklistike,“ dodáva.
Prečítajte si tiež:
