Okupanti v Nitre očami jej obyvateľov
Vojenský zásah armády piatich štátov Varšavskej zmluvy v auguste 1968 do Československa zostane neoddeliteľnou súčasťou pamäti oboch národov. 750 tisíc vojakov a 6 tisíc tankov obsadilo viaceré mestá i slovenskej časti zriadenia, a aj napriek zväčša
21. august sa zapísal aj do pamäti niektorých obyvateľov nášho mesta, členov a sympatizantov Klubu priateľov starej Nitry.// „Mal som 10 rokov a pokojne som spal v bytovke na Stračej nôžke (bytový dom pri Dome služieb, pozn. red.). Skoro ráno ma zobudili rodičia, že po dlažbe Štúrovej hrkotali pásy tankov, boli to Maďari,“// spomína si pán Róbert. „Mama stále opakovala, aby sme utekali, že ide vojna. Dnes sa jej ani nečudujem. Pri bombardovaní Nových Zámkov zahynuli traja jej súrodenci a mama. Ona sa zachránila len preto, že utekala do rolí. Bežali sme preto na hrad, tankami cez most a bránu nemohli prejsť,“ vraví.
Zo svojich spomienok z detstva čosi pridáva aj pani Zdenka. „U nás to bolo podobne, otec nás zobudil so slovami, že v rádiu hlásia obsadenie okupantmi. Vtedy sme bývali pod Kalváriou. Pamätám si, že okolo plotu policajnej stanice stáli ozbrojení maďarskí vojaci s nabitými zbraňami.“ Jej mama upozornila na potrebu zásob v prípade vypuknutia vojny. //„Pri obchode už stáli ľudia v dlhom rade a na druhej strane ulice vojaci so zbraňami. Bol to zvláštny pocit, ako vo filme,“ vraví Zdenka. Pri spomienke na ten augustový deň nezabúda ani na hlásenie v rádiách: //„Sme s Vami – zostaňte s nami,“ a líčili priebeh obsadzovania v rozhlase upozorňujúc na rozvahu. V tom čase už však došlo v niektorých mestách vtedajšieho Československa k incidentom, ktoré viedli k smrti civilistov.
Nechýbali ani komické situácie. „U nás v Hlohovci mali okupanti staré mapy, ktoré zjavne neovládali. Čelo maďarského vojska sa tak stretlo so svojím zadkom,“ pousmial sa jej manžel.
Pán Štefan pôvodom z Janíkoviec sa v ten deň nachádzal s manželkou na Mostnej ulici. Ako pre náš portál uviedol, tanky obsadili celý súčasný Zoborský most. „Prišiel k nim jeden chlap z Hrnčiaroviec so slovami ´Načo ste sem došli? Hladní ste? Tu máte´ a ponúkal im svoju desiatu,“ opisoval situáciu, ktorú videl na vlastné oči. Tiež vraví, že situácia mohla mať ďaleko väčšie následky, keď sa pri Lapáši postavili vojská do palpostu (palebná pozícia, pozn. red.). „Vtedy ešte neexistovala bezdrôtová komunikácia, všetko bolo napojené drôtami a káblami. Tie im dedinčania prestrihávali, aby medzi sebou nemohli komunikovať,“ povedal Štefan.
Podľa pána Vojtecha sa však v meste pod Zoborom nič zvláštne nedialo. Nechýbali samozrejme postriekané nápisy obyvateľov k ich odchodu či rozdávanie letákov. //„Aj tak tu zostali ďalších 20 rokov, veľmi zle sa na tú dobu spomína. Je to však za nami a život ide ďalej,“ //uzatvára túto tému pán Vojtech.
Pred 43 rokmi obsadili české a slovenské mestá komunistické vojská. Reagovali tak na snahy zosnulého Alexandra Dubčeka o zavedenie „socializmu s ľudskom tvárou“. Okupáciou bola aj tá najmenšia nádej o demokratizačný proces zmarená.
Dokument
h
Foto: archív KpsN, TASR, Webnoviny a ÚPN Video: www.youtube.com
