Tri obce preslávené gajdošstvom: Pozvú majstrov z celého Slovenska
Tri obce z nášho regiónu sa spojili, aby uskutočnili jedinečné podujatie - Gajdošské fašiangy. Konať sa budú už 32. krát.
V poradí 32. ročník Gajdošských fašiangov sa bude konať dňoch 1.až 3. marca 2018. I tento rok sa bude toto podujatie konať až v troch obciach – Malá Lehota, Veľká Lehota, Jedľové Kostoľany.
Tešiť sa môžeme na fašiangové pochôdzky, zabíjačkové špeciality, tvorivé dielne, koncerty i fašiangovú veselicu. Chýbať nebude ani tradičný slávnostný ceremoniál – prijímanie do Cechu slovenských gajdošov. Podujatie bude už tradične za účastni gajdošov z celého Slovenska i zahraničia.
Gajdošstvom preslávené
Laznícke štále okolo Malej a Veľkej Lehoty i blízkych Jedľových Kostolian boli v minulosti tradíciou slovenského gajdošstva preslávené. Gajdy tam vyrábali od nepamäti mnohí obyvatelia a ich výroba i muzicírovanie sa dedilo z pokolenia na pokolenie. Podľa Milana Povodu, ktorý spracoval dejiny Jedľových Kostolian, bol najstarším gajdošom, ktorý zostal v pamäti ľudu, „starý Modošský“.
Žil pred rokom 1850. Známym bol aj gajdoš Halabrín, ktorý sa priatelil s básnikom Jankom Kráľom počas jeho života v Zlatých Moravciach v rokoch 1862 až 1876. Hrávali spolu pri častých návštevách básnika v Jedľových Kostoľanoch. Halabrín gajdoval, Janko Kráľ hral na drumble. Po Jozefovi Barancovi, prezývanom Tutuliak, je dokonca pomenovaný typ gájd z kostolianskeho regiónu.
Gajdošské fašiangy oslovili i mladých
Postupne však remeslo i tradície zanikali. O ich udržanie sa vo veľkej miere pričinil rod Garajovcov z Veľkej Lehoty, ktorý je gajdovaním známy na Slovensku i v zahraničí. Vďaka Gajdošským fašiangom sa podarilo osloviť aj mladšiu generáciu a dostať gajdošstvo do povedomia ľudí.
V súčasnosti má Cech slovenských gajdošov približne 60 učňov, tovarišov a majstrov. Gajdoši patria k najstarším a najuniverzálnejším ľudovým inštrumentalistom. Pre hudobnú zložitosť a náročnosť hry na gajdy sa práve gajdoši považujú za najlepších muzikantov.
Foto: ilustračné