ROZHOVOR s Renátou Kunovou: Vyspovedali sme riaditeľku zlatomoraveckého gymnázia

Na začiatok nám prezraďte, či popri riaditeľovaní ešte učíte a celkovo, ako dlho a aké predmety vyučujete?

„V roku 1990 som ukončila štúdium na Prírodovedeckej fakulte UK Bratislava – odbor všeobecnovzde­lávacie predmety matematika a biológia. V tom istom roku som robila rigoróznu skúšku a získala titul RNDr. V školskom roku 1990/1991 som začala učiť v Gymnáziu Janka Kráľa v Zlatých Moravciach, predmety matematiku a biológiu, v začiatkoch sa pridružila aj telesná výchova. V roku 2012 som obhájila dizertačnú prácu na UKF v Nitre, na Katedre matematiky u profesora Ondreja Šedivého. Učím veľmi rada, žiaľ menej ako doteraz, pretože pozícia riaditeľa zaberá aktuálne veľmi výraznú časť môjho pracovného vyťaženia.“

Prečo ste sa rozhodli pre síce krásne, no zrejme čoraz ťažšie povolanie učiteľa?

„Po skončení gymnázia som chcela byť psychologičkou, po ročnej pauze som na radu triedneho učiteľa Michala Chrena išla študovať učiteľstvo prírodných vied do Bratislavy. A poradil mi dobre. V tomto povolaní som sa našla a som spokojná. Rada odovzdávam vedomosti a mám radosť zo všetkých úspechov svojich žiakov.“

Pochádzate z pedagogickej rodiny?

„Čiastočne áno; môj otec bol majstrom odborného výcviku na poľnohospodárskych učilištiach, pracoval v školstve celý život.“

Ak by ste si ešte raz mali vybrať, zvolili by ste si túto životnú cestu?

„Asi áno, lebo som rada v kontakte s mladými ľuďmi. Veľa sa od nich naučím, svojimi požiadavkami, otázkami ma nútia neustále študovať a učiť sa. Súčasná generácia je náročná na učiteľa, preto je otázkou osobnosti učiteľa zladiť požiadavky doby s postojmi, cieľmi mladej generácie.“

Čo tréma, podarilo sa vám ju prekonať rýchlo, alebo trému máva aj taká ostrieľaná pedagogička ako ste vy?

„Viete, keď otvoríte dvere na triede, pohľadom sa stretnete so žiakmi, v hlave ide film s názvom: Čo všetko mám dnes prebrať? Tak na trému akosi nezostáva čas ani priestor. “

Momentálne pracujete ako riaditeľka. Čo všetko vyplýva z tejto funkcie?

„Je to veľká zodpovednosť pred kolegami, pred žiakmi a vlastne pred celou verejnosťou. Keďže som náročná nielen na žiakov, ale aj na seba, musím sa ešte učiť ako prerozdeliť svoj čas, pretože táto funkcia to nie sú len hodiny v práci, ale aj mimo bežného pracovného času. Súčasne pracujem ako projektová manažérka v projekte podporeného zo Štrukturálnych fondov EÚ. Projekt nám pomáha zmodernizovať školu, zabezpečiť nové moderné didaktické pomôcky ale prináša aj prostriedky pre odmeňovanie aktivity pedagógov. Už v prvých mesiacoch implementácií inovovaných učebných materiálov, textov a pomôcok vidíme určitý posun. Žiaci sú na hodinách aktívnejší, sami sa zaujímajú o nové riešenia, prichádzajú s novými, netradičnými postupmi.“

Vykonávate funkciu riaditeľky už zopár mesiacov. Neľutuje, že ste prijali túto funkciu? Nechýba vám čisto práca učiteľky?

„To ste povedali presne, áno chýba mi práca učiteľky, a preto sa na každú moju vyučovaciu hodinu priam teším. S funkciou riaditeľky sa musím zžívať rýchlo. Už nie som zodpovedná len za vyučovaciu hodinu ale aj za „celú školu“. Predchádzajúci školský rok sme úspešne uzavreli na úrovni nášho zriaďovateľa, teraz aktívne pracujeme na modernizácii školy, aby naše gymnázium bolo vzdelávacou inštitúciou hodnou 21. storočia.“

Čo je náročnejšie, funkcia riaditeľky či práca učiteľky?

„V mojom prípade je ťažko diferencovať takto otázku, lebo okruh činností je odlišný. Ale cieľ je rovnaký.“

Nástupom do riaditeľskej funkcie sa vaši dlhoroční kolegovia, učitelia stali vašimi podriadenými. Zmenil sa tým váš vzájomný vzťah?

„Pracovný vzťah sa zmenil, čo musím akceptovať ja, aj moji kolegovia. Pevne verím, že otvorenosť a hlavne korektnosť medzi nami zostane. Chcela by som , aby sme spoločne hľadali spôsoby, ako sa dajú veci riešiť, ako posunúť našu školu ďalej.“

Končí sa kalendárny rok. Ako zatiaľ hodnotíte svoje riaditeľovanie a aké ciele ste si vytýčili pre rok 2015?

„Vo funkcii som štyri mesiace. Spolu s mojím pedagogickým zborom sa snažíme školu posunúť po krôčikoch vpred. Našou prioritou v roku 2015 je realizácia projektových cieľov, a predovšetkým vybudovanie nového biologicko- chemického laboratória. Keďže som absolventkou nášho gymnázia, 23 rokov pracujem ako učiteľka, tak mojím osobným predsavzatím je urobiť všetko, čo je v mojich silách, aby naši absolventi boli vzdelaní ľudia, ktorí sa výborne uplatnia v pracovných postoch, určite aj v zahraničných, ale zároveň nezabudnú na rodisko, na korene ich vzdelania.“

Skúste porovnať žiakov spred, povedzme 20-tich, desiatich rokov a terajších. Je veľký rozdiel? A v čom…

„Áno, rozdiely tu sú. Pred 20-timi rokmi, moja prvá trieda – no, dnes by asi mali mať všetci „jednotky s bičíkom“, ako vravím. Bola som mladá, plná elánu, nabitá vedomosťami z vysokej školy. Pred 10 rokmi – ja už trochu staršia, ale stále kamarátska – náročnosť zostáva – úroveň žiakov „ktorý ako“, ale učiť sa museli (takmer celá trieda má ukončené vysokoškolské vzdelanie). No a dnes „ešte trochu staršia“, náročnosť ako za mlada, ale objem požiadaviek na žiakov je znížený. Mne však nedá nenaučiť žiakov to všetko, čo postupne už vzdelávacie programy neobsahujú, a mnohé naše spoločné hodiny sú obohatené rozširujúcim učivom. Moji žiaci to vedia a pevne verím, že v budúcnosti pri štúdiu na VŠ aj ocenia.“

Berú žiaci ešte učiteľa ako autoritu, ako tomu bolo kedysi, alebo ich prístup k pedagógom sa zmenil?

„Autorita sa zakladá na vedomostiach učiteľa, je to žiacka reakcia na jeho prácu. Žiaci musia vidieť na učiteľovi, že ho práca napĺňa. Ja sa snažím byť k žiakom korektná, spravodlivá, aj kamarátska, avšak oni to nesmú zneužívať. Či je to tak, to sa musíte opýtať mojich žiakov.“

Zastavujú vás bývalí žiaci na ulici, alebo je to tak, že veľa vďaky necítiť a po rokoch sa vám už ani nepozdravia?

„V roku 1996 maturovala moja prvá trieda a v nej mám žiaka, ktorý nezabudne ani raz na môj meninový deň a pošle mi SMS, a to je už pár rokov. Vždy ma poteší telefonát, či oznam o životných zmenách mojich žiakov. Aby som nezabudla, aj v iných mojich triedach sú žiaci, s ktorými udržujem priateľské kontakty. Môžem zodpovedne povedať, že naši žiaci – absolventi – sa veľmi radi zastavia, porozprávajú, pochvália bez ohľadu na kvalitatívne ohodnotenie z mojej strany. “

Čo by sa podľa vás v školstve malo zmeniť? Čo učiteľov najviac trápi a malo by sa to zreformovať?

„Vrátiť učiteľovi vážnosť v spoločnosti, finančne ohodnotiť jeho prácu, pretože v mnohých prípadoch okrem sprístupňovania vedomostí nahrádza rodinnú výchovu. Učiteľ pre svoju prácu potrebuje moderné podmienky, pomôcky, pochopenie a podporu zo strany spoločnosti. Dôležitá je tiež dobrá pracovná atmosféra, vzájomná, kolegiálna pomoc. Najviac otáznikov v školskej praxi vyvstáva zo súčasného modelu financovania škôl. Ten prináša množstvo náročných úloh, ktoré musí vedenie školy riešiť.“

Foto: osobný archív Renáty Kunovej