ROZHOVOR: Eurokomisár Maroš Šefčovič o svojej kandidatúre i problémoch v Európskej únii

(politická reklama)

Prečo ste sa rozhodli kandidovať za europoslanca?

V podstate ja som doposiaľ pracoval ako člen európskej komisie, čiže eurokomisár. Ja to tak pripodobňujem, že to je ako minister európskej vlády, lebo Európska komisia je vláda Európskej únie. Viac menej tento kvázi minister európskej vlády v tom poslednom období, keď sa zvyšovali právomoci pre Európsku komisii pre krízu, tak častokrát som tak dostával otázku – kto vás volil, mate dôveru vašich voličov? No a tam sa dosť ťažko vysvetľovalo, že na post komisára vás menuje vláda. Takže nie len ja, no i ďalších šesť mojich kolegov eurokomisárov sa rozhodlo, že sa pokúsime potvrdiť svoj mandát a uchádzať sa o miesto v Európskej komisií tým, že prejdeme cez európske voľby, aby sme mali naozaj podporu voličov.

Aký je váš postoj k EÚ a aké sú vaše hlavné priority, ktoré chcete v europarlamente presadzovať?

Ja si myslím, že Slovensko si ani neuvedomuje, že aký úspešný príbeh v rámci EÚ predstavuje. Ja som bol pri tom, keď sme vstupovali ako krajina do EÚ. Dnes už máme za sebou 10 rokov. Slovensko tento potenciál využilo najlepšie zo všetkých nových členských krajín. Najviac sme rástli, ako jediná zo stredoeurópskych krajín sme sa dostali do eurozóny, podarilo sa nám odstrániť hraničné kontroly v rámci Schengenu, 20-tisíc mladých ľudí študovalo alebo praxovalo v zahraničí a sme takou krajinou, ktorá je Európanom veľmi sympatická. Myslím, že to bola taká veľmi úspešná cesta za týchto desať rokov. Priorita číslo jedna je pre mňa, aj pre stranu za ktorú kandidujem, nezamestnanosť, hlavne nezamestnanosť u mladých ľudí. Jednoducho si nemôžeme dovoliť mať tak vzdelanú mladú generáciu, ktorá si nemôže nájsť prácu. Preto mladým v tomto treba pomôcť.

Čo považujete za hlavné problémy vo fungovaní EÚ?

Myslím si, že hlavnými problémami je to, že zložitosť prijímania rozhodnutí častokrát odrádza bežných voličov, aby sa zaujímali o to, čo sa deje v EÚ. Ani si možno neuvedomujú, koľko je tam tých rôznych demokratických poistiek. Vnímajú to ako niečo, čo je ďaleko, čo sa nás veľmi netýka a je veľmi zložité. A preto ako keby EÚ strácala podporu u svojich ľudí. Bez tejto podpory tento systém jednoducho nemôže fungovať. Takže sa obávam toho, že možno aj z takej akej si laksnosti v prístupe k EÚ sa môže stať, že príde veľmi malo ľudí voliť a to nie len na Slovensku. To môžu zneužiť práve také strany, ktoré sú proti EÚ a chceli by nás znovu hodiť do minulosti. A to je veľmi zlé. Snažím sa vysvetliť občanom, že aj tie veci, na ktoré si zvykli, ako voľné cestovanie, sloboda pracovať a študovať v krajinách EÚ, že o to sa treba stále usilovať a stále na tom pracovať. Pretože keď nebude mat EÚ podporu, tak prídu rôzni euroskeptici. Tí nám budú chcieť znova vnútiť národné hranice, národné kvóty a proste ten starý systém.

Ako vnímate ďalšie posilňovanie kompetencií EÚ? Ktorých kompetencií by sa národné štáty rozhodne nemali vzdať a do ktorých by EÚ nemala vôbec zasahovať a mali by ostať vyslovene v kompetenciách národných vlád?

V podstate my sme videli v uplynulom období také posilnenie kompetencii hlavne v oblasti, ktorá sa týkala jednotnej európskej meny – eura. To z toho dôvodu, pretože sme videli, že krízu, nadnárodne koncerny a medzinárodné zoskupenia bánk môžeme nejakým spôsobom riadiť a manažovať len z európskej úrovne. Každá európska krajina v Európe je na to malá. Tam aj došlo k veľkému posilneniu kompetencii a myslím, že vďaka tomu euro prežilo a stalo sa znovu veľmi bezpečnou a stabilnou menou. Čo si myslím, že by aj v budúcnosti malo zostať výlučne národnou kompetenciou je to, akým spôsobom sa definitívne schvaľujú národne rozpočty. V súčasnosti sa Európska komisia, aj vzhľadom na tie posilnené kompetencie, vyjadruje k tomu, či návrh národného rozpočtu spĺňa európske kritéria, či je dostatočne transparentný, či nie je konštruovaný tak, že by mohol spôsobiť pre túto krajinu veľký problém. Lebo sme videli, že aj taká relatívne malá krajina ako Grécko môže spôsobiť problém celej EÚ. No definitívne rozhodnutie o tom, ako bude vyzerať štátny rozpočet, zostáva v rukách poslancov národných parlamentov. Tak by to malo zostať aj v budúcnosti.

Na koniec jednou vetou, prečo by mali voliči zvoliť práve vás?

Preto, že už sme dokázali, že to v Európe vieme a máme konkrétne výsledky.

Za obsah zodpovedá objednávateľ tejto tlačovej správy. Jeho názory sa nemôžu spájať so stanoviskami a postavením siete portálov Global 24.

foto: Peter Klimant